„V pláne užšej spolupráce medzi NATO a Ruskom, o ktorom v súčasnosti zainteresované strany intenzívne rokujú, sa v určitých prípadoch ráta aj s právom veta Moskvy,“ povedal Robertson. „O práve ruského veta v niektorých záležitostiach NATO sa ešte len diskutuje. Príslušné rozhodnutie bude závisieť od konkrétnych požiadaviek Moskvy,“ povedal.

Do Moskvy prišiel generálny tajomník aliancie len niekoľko dní po zverejnení výzvy britského premiéra Tonyho Blaira. Ten zaslal všetkým členom NATO a do Ruska list, v ktorom vyzval na užšiu spoluprácu s Moskvou. Roberston začal návštevu vo Volgograde a večer priletel do Moskvy, kde rokoval s ruským ministrom obrany Sergejom Ivanovom.

„Prvý raz za desať rokov majú NATO a Rusko spoločného nepriateľa - medzinárodný terorizmus,“ vyhlásil Ivanov po schôdzke oboch politikov. K dôležitým výsledkom rokovania patrí aj Robertsonovo vyhlásenie, že po udalostiach 11. septembra sa NATO inak pozerá na udalosti v Čečensku. „Rusko nebojuje proti čečenskému národu, ale proti medzinárodnému terorizmu,“ povedal.

Podľa šéfa aliancie sa otázky medzinárodnej bezpečnosti nedajú riešiť bez Ruska, ktoré je „v tomto smere nenahraditeľným partnerom“. Dodal, že nie je „sentimentálne naladený“ vo vzťahu medzi Ruskom a NATO. „Naopak, som chladným realistom, ale mám záujem na vytvorení pevného mieru,“ uviedol.

Moskva sa teraz pri rokovaniach s NATO spolieha na lepšiu atmosféru vo vzťahoch. Hoci sa za posledné dva mesiace výrazne zlepšili, Rusko stále nie je spokojné so súčasnou úrovňou spolupráce, ktorú niektoré médiá nazývajú politickým turizmom.

Rusko nechce podľa včerajších slov prezidenta Vladimira Putina čakať v rade s ostatnými žiadateľmi o prijatie do aliancie. Chce si súčasne s prípadným členstvom ponechať viac slobody, pretože podľa svojho názoru by bolo významnejším a dôležitejším členom aliancie než všetci ostatní.

Už predtým však Vladimir Putin povedal, že o vstupe do NATO by Rusko uvažovalo, pokiaľ by sa pakt zmenil z vojenského na politický.

Od roku 1997 zasadá Rusko v stálej rade Severoatlantickej aliancie, ale nemá hlasovacie právo. To chce Moskva zmeniť. Podľa pozorovateľov s tým Robertson nesúhlasí, ale je pripravený na ďalšie konzultácie v tejto otázke.

Dnes by mal Robertsona prijať v Kremli ruský prezident Vladimir Putin. Ruská verejná mienka však zatiaľ zostáva vo vzťahu k NATO vlažná. Veľká časť ruskej verejnosti, a ide hlavne o staršiu generáciu, nezabúda, že NATO bolo desiatky rokov úhlavným nepriateľom bývalého Sovietskeho zväzu. V tom ich podporuje aj časť politikov, najmä komunistov.

Autor: JANA USTOHALOVÁ, Moskva pre SME