Martin Sabaka z Východnej nikdy neprekročil hranice Slovenska. Napriek tomu má v záhrade celý svet. Čínsku stavbu s pagodou, šikmú vežu v Pise, sochu slobody, Eiffelovku či Tower s Temžou. Jeho záhradka priťahuje zraky všetkých okoloidúcich. Jedni si povzdychnú - to je ale gýč, iní hovoria - to musí byť milá zábavka. Pre osemdesiatnika Martina Sabaku je to vyplnenie dlhého dôchodcovského času. A čiastočne aj sna o cestovaní po svete, ktorý sa mu nikdy nesplnil. "Tento kraj nikdy nebol bohatý a v minulosti sa ani nedalo po svete cestovať tak ako dnes. Tak som si svet preniesol do záhrady," hovorí. Vždy rád listoval v knihách a časopisoch a odtiaľ aj odpozoroval stavby do záhrady. Hovorí, že cestoval aspoň rukou po mape. Svet sa rozhodol dostať do svojej záhrady až v čase, keď zostal na dôchodku a ochorel.
"Nechcel som voľný čas tráviť po daromnici. Tak som si našiel túto zábavku," dodáva. Prvá vznikla drevená fínska sauna, po nej nasledovali ďalšie stavby. Využíva na ne najrôznejší materiál - drevo, betón a dokonca aj fľaše. Ako námety si vyberal dominanty štátov alebo stavby, ktoré mu boli blízke. Kúsok od šikmej veže v Pise si našla svoje miesto aj televízna chalúpka dedka Večerníčka. Tá bola darčekom pre vnukov, kým ešte boli malí. Pán Sabaka domýšľa každý detail. Z Eiffelovky sa pozerajú bábky - turisti, po Temži pláva plastová loďka. Viaceré stavby osvetlil, a tak záhradný svet žiari aj do noci. Stavby sú vysoké do troch metrov a niektoré dával dohromady aj dva - tri roky. Najviac starostí mu robila šikmá veža. Stále mal obavy, že spadne. Stojí však rovnako pevne ako jej pôvodná, podstatne vyššia sestra v Pise.
"Ešte mám v pláne postaviť ďalšie stavby. Len tá záhradka je už pre tento svet pritesná," dodáva pán Sabaka.
