BRATISLAVA - Na slovenskom trhu predajcov geneticky modifikovaných potravín (GMO) veľké úspechy zatiaľ nečakajú. Zhruba polovica Slovákov sa totiž domnieva, že takéto potraviny majú negatívny účinok na zdravie ľudí a až tri štvrtiny obyvateľov krajiny by zvažovalo, či takto označené potraviny bude naozaj konzumovať. Až 36 percent Slovákov by ich prestalo jesť úplne a 38 percent by ich konzumáciu obmedzovalo. Vyplýva to z prieskumu agentúry TNS, ktorá sa na geneticky modifikované potraviny pýtala v priebehu mája tohto roku celkovo 1015 Slovákov.
Oficiálne by sa na Slovensku nemali vôbec predávať potraviny s obsahom GMO, pretože orgány štátneho potravinového dozoru o to žiadny domáci výrobca ani dovozca doteraz nepožiadal a platná legislatíva hovorí o tom, že označený musí byť každý výrobok s vyšším ako 1-percentným obsahom takýchto prímesí. Realita je však iná, pretože aj vlaňajšie kontroly štátneho dozoru zistili vysoko nadlimitný obsah GMO bez akéhokoľvek upozornenia kupujúcich v troch prípadoch. Išlo o dva druhy sójových plátkov z Českej republiky a sójovú múku z Rakúska.
Prieskum TNS poukázal na to, že negatívneho pôsobenia GMO na zdravie ľudí sa obávajú hlavne mladší Slováci vo veku do 40 rokov, ďalej ľudia s vyšším vzdelaním a tí, ktorí žijú vo väčších mestách. Tí tvoria už vyššie spomenutú zhruba polovicu populácie. Len desatina oslovených ľudí si myslí, že takéto potraviny zdraviu neškodia a viac ako tretina nevie takýto vplyv posúdiť. Vo vedeckých kruhoch sa zatiaľ nedokázalo, že by GMO mali nejaké negatívne účinky na zdravie človeka.
Pri zisťovaní spotrebiteľských návykov TNS zistila, že pokiaľ by Slováci mali jasne označené potraviny s GMO, tak len štvrtina z nich by bez obmedzenia konzumovala takéto produkty aj naďalej.
Geneticky modifikované potraviny pritom poznajú asi tri štvrtiny obyvateľov.
Tak ako v celej Európskej únii, ani na Slovensku nie je povolené pestovanie geneticky upravených plodín. Nezakazuje sa iba dovoz a spracovanie niektorých druhov geneticky modifikovanej sóje i kukurice. Tieto technológie sa v pestovaní rastlín začali používať hlavne v záujme dosiahnutia vyššej odolnosti na choroby či škodcov.
(tasr)
