Grécky európsky futbalový titul je nesporne najväčším prekvapením, aký táto hra hier zažila. Dánski majstri v roku 1992 boli nejakí hráči. Aj futbalisti bývalého Československa v Belehrade 1976, hoci zverenci Václava Ježka a Jozefa Vengloša zaútočili na zlato z ústrania. Ani jeden z týchto tímov nebol outsider. Grécko, pri všetkej úcte, áno. Od zápasu k zápasu každý hovoril - už dosť, musia skončiť. Oni však zvíťazili. Potomkovia Achájcov od bitky pri Maratóne o takom zvolajú Ninikékamen! S týmto oslavným spomienkovým výkrikom sa dnes raduje celý helénsky svet. Grécka nátura je odjakživa bezstarostná, hravá, výmyselnícka. Ako stvorená na kolektívny šport. Lenže tiež ľahkomyseľná a škriepna. Ak však obyvatelia desaťmiliónovej krajiny spoja sily, robia divy. Vždy k tomu potrebovali lídra.
Vo futbale si ho našli v auguste pred dvoma rokmi. Volá sa Otto Rehhagel, pochádza z nemeckého Essenu, 9. augusta bude mať 65 rokov. Po grécky vie zopár zdvorilostných fráz, na tréningu i pri diplomatických rozhovoroch má vždy po ruke tlmočníka. Skúsený muž ho najskôr potreboval pri zložitých rokovaniach. Na svoju prácu potreboval minimálne prímerie medzi rozhašterenými aténskymi veľkoklubmi - AEK, Panathinaikosom a Olympiakosom. Podarilo sa mu to. Ihneď začal vštepovať futbalistom cit pre disciplínu, bojovnosť, cieľavedomosť. Tiež mu to vyšlo. Pre kolektív zložený z hráčov s prívlastkom vysoký priemer (ale žiadna hviezda) ušil taktiku na telo. Svet hromžil, lebo vychádzala zo zabezpečnej obrany. Brazílsky tréner Portugalska Luiz Felipe Scolari odkázal: "Každý tím má právo na svoj štýl. Je na nás, aby sme vymysleli, ako ho zdolať." A to sa nepodarilo nikomu, ani Scolarimu, koučovi posledných brazílskych majstrov sveta. Ani obhajcom titulu Francúzom a vynikajúco hrajúcim Čechom.
Keď Gréci po poltisícročnej okupácii Tureckom získali v roku 1834 samostatnosť, akože inak, nevedeli sa dohodnúť na kráľovi. Napokon siahli po rodostrome nemeckej nižšej šľachty. Vládnuť začal Oton (po nemecky Otto). Na kráľovskom stolci dnes v Aténach sedí iný Otto. Zaslúžene, žiadny európsky kouč v histórii nestihol v takom krátkom čase ponúknuť úplne zmenený víťazný futbal. Hrdinom šampionátu nebol tentoraz hráč, ale tréner - Rehhagel.
