Ladislav Hampl v úlohe Rómea. FOTO - ČTK
adu 25. 6. 2004
Účinkujú: Jiří Hájek/Ladislav Hampl (Rómeo), Katarína Čapková (Júlia), Emília Vášáryová (pestúnka), Filip Čapka (Merkicio), Adrian Jastraban (Benvolio), Petr Bláha (Tybalt), Hynek Chmelař (otec Vavrinec), Bohumil Klepl (Kapulet), Jana Janěková ml. (Kapuletová) a ďalší.
Shakespearovská inscenácia na nádvorí Pražského Hradu patrí od polovice deväťdesiatych rokov k istotám nepríliš bohatej ponuky divadelného leta v českom hlavnom meste. Popularita i renomé tejto akcie výrazne vzrástli po predminuloročnom uvedení Kráľa Leara, ozdobenom úspešným comebackom Čechoameričana Jana Třísku. Nemenší podiel na prelomovom úspechu však mal i slovenský režisér Martin Huba, ktorý sa v tomto roku v úlohe režiséra na Pražský hrad vracia s inscenáciou Rómeo a Júlia.
Jedným z hlavných marketingových lákadiel Hubovej inscenácie je nefalšovaná mladosť ústrednej dvojice, obsadenej hercami vo veku, ktorí sa Shakespearovým "násťročným" milencom vekovo blížia viac, než zvyčajne. Zodpovedá tomu i zdôraznenie čistoty a rozochvelej rozjarenosti titulného páru v kontraste k okolitému svetu - či už má podobu buranského zbohatlíctva Júliiných rodičov, pestúnkinej zbabelosti, manipulácie otca Vavrinca alebo samoľúbej agresivity Rómeových vrstovníkov. K omladeniu prispieva i výprava, ktorá šťastne kombinuje strohý priestor hradného nádvoria s farebnými kostýmami staršej generácie a bitkársky drsnou čiernou mládežou. Horšie vyznieva štylizácia bitiek do podoby akčného kickboxu, ktorý nakoniec so všetkým poskakovaním a obligátnym stonaním pôsobí rovnako strojene ako tradičné šermovanie.
Riskantná stávka na neskúsených hercov sa však ako celok oplatila. Katarína Čapková ako Júlia vyvažuje neistotu v lyrických pasážach vierohodným dievčenským kúzlom. Zamiluje sa takmer obdivuhodne, proti nepriazni osudu bojuje so zúfalou odhodlanosťou. Jiří Hájek ako Rómeo síce svoje verše občas odrecitováva trochu meravo, pokiaľ však "má čo hrať", viditeľne ožíva: slávna balkónová scéna patrí k najsilnejším miestam celého večera.
Z ďalších účinkujúcich sa najväčšia pozornosť sústredí na Emíliu Vášáryovú v úlohe pestúnky. Tá väčšinu času pôsobí ako postava jednoznačne komediálna - svoje okolie striedavo baví a otravuje bodrou rečou, ktorú si však i sama dokáže primerane užiť a vychutnať. Vášáryová navyše akosi zmäkčuje pestúnkinu zradu: odporúčanie, aby sa Júlia podvolila nátlaku rodičov, pôsobí skôr vystrašene a rezignovane než cynicky.
Hubova inscenácia strieda silnejšie miesta so slabšími, horšie však je, že jej chýba jednoznačný vrchol. Emília Vášáryová, hlavná hviezda večera, síce napĺňa očakávanie suverénnym výkonom, jej postava však zostáva len podarenou vedľajšou figúrou, nemôže inscenáciu "urobiť" tak, ako sa to predvlani podarilo Janovi Třískovi v titulnej úlohe Kráľa Leara. Isteže, ponúka sa zmierlivé konštatovanie, že Rómeo a Júlia je solídna inscenácia, z pohľadu letného plenérového divadla dokonca nepochybne nadpriemerná. Problém je v tom, že Martin Huba uviazol do pasce vlastného úspechu, keď jeho a Třískov Lear za rovnakých podmienok dokázal, že i "letné divadlo" môže ponúknuť mimoriadny zážitok, divácky atraktívnú a umelecnú úroveň porovnateľnú so špičkovými titulmi celej sezóny. K tejto méte má Rómeo a Júlia ďaleko.
Autor: VLADIMÍR MIKULKA(Autor je redaktorom Divadelných novín)
