Dôvodom kňazovej rezignácie boli podľa jeho slov nezhody s mestom. Konkretizovať ich však nechcel. "Musel by som byť kritický voči mestu a radšej by som odišiel v tichosti," povedal. K dôvodom jeho odchodu sa vyjadrili jeho spolupracovníci.

Podľa podpredsedu dekanátneho výboru Mariána Žiaka sa kameňom úrazu stalo financovanie výstavby Kostola Svätej rodiny na takmer 20-tisícovom sídlisku Juh. "V čase Paliatkovho príchodu bol Trenčín zateizovaný, čoho symbolom bolo najväčšie sídlisko v meste bez jediného kostola široko-ďaleko. Jemu sa ten kostol presadiť a dokončiť podarilo. V čase otvorenia kostola v roku 1998 bola však dlžoba farnosti 15 miliónov a zbierky, čo sa robili, nestačili vykryť ani úroky," hovorí Žiak. Dlžoba sa podľa neho dala splatiť z predaja pozemkov medzi Trenčínom a Soblahovom, ktoré cirkev získala v reštitúcii. Presunutie týchto pozemkov do intravilánu mesta Trenčín sa však nepodarilo, a tým sa ich predaj znemožnil. "Farnosť to stálo 7 miliónov korún na úrokoch. Firme, ktorá pripravovala rozvoj týchto pozemkov, no nakoniec ich nezískala, sme museli vyplatiť v rámci mimosúdneho vyrovnania 3,5 milióna korún," spomína Žiak.

Poslankyňa terajšieho mestského zastupiteľstva Gabriela Hubinská z KDH priznáva, že mesto nemalo záujem riešiť problémy s financovaním kostola a vysporiadaním pozemkov. "Nie je to však ani záležitosť súčasného vedenia mesta, ale skôr tých rokov minulých," dodáva. Zadlženosť trenčianskej farnosti sa čiastočne vyriešila až nedávno, keď sa časť cirkevnej pôdy podarilo predať holandsko-slovenskej spoločnosti. Trenčianska farnosť mohla biskupskému úradu splatiť aspoň najväčší z troch úverov. To bolo aj podmienkou biskupského úradu, aby sa mohlo žiadosti Paliatku o preloženie vyhovieť.

Od nedele už v Trenčíne slúži nový mladý kňaz. Na Paliatkovho nástupcu však čaká doriešenie dlžôb voči biskupskému úradu, ako aj voči veriacim, ktorí farnosti v ťažkom období požičali okolo 5 a pol milióna korún.

MICHAL PIŠKO