ého spoločenstva v roku 1954 prehrala. Odvtedy začala vyhrávať a napĺňať svoje sny.
Spomienka na Dona
Narodila sa v znamení Panny (4. septembra 1937), ale svätica sa z nej nestala. Pochádza z chudobnej robotníckej rodiny v zaostalejšej sydneyskej štvrti Balmain a ako najmladšia z ôsmich detí veľmi obdivovala bratov. Jeden z nich ju brával k bazénu a zapálil v nej vzťah k vode. ,,Pamätám si, ako som sa šplhala k oknu nemocnice a z postele mi kričal: Hej, máš talent, tak trénuj, toto mi venuj na pamiatku. Zomrel, keď mal trinásť a boli to jeho posledné slová," povzdychla si Fraserová pri spomienke na Dona, najmilšieho z bratov.
Hrávala sa v zatvorenej bani a celý život trpí astmou. Tvrdá práca a napodobovanie chlapcov ju však obdarovali silou. Až 16-ročná sa začala vážne venovať plávaniu, keď si ju všimol kouč Harry Gallagher. Popritom pracovala v textilnom obchode. Na svojich prvých OH doma v Melbourne 1956 získala hneď zlato v krauliarskej stovke vo svetovom rekorde, striebro na 400 m a zlato v štafete.
Zlaté medaily a bujaré flámy
V Ríme 1960 ako prvá plavkyňa histórie obhájila titul, ale objavili sa prvé priestupky a konflikty. Po oslave zlata prišla z flámu o tretej nadránom, spolubývajúcu tresla v hádke do hlavy vankúšom a v snahe vyhnúť sa pohovoru s nadriadenými odišla hneď ráno na dve hodiny na nákupy. Napokon jej spočítali podnapilý stav, zakázaný plavecký úbor a neoprávnený štart na istých švajčiarskych pretekoch a dostala dvojročný dištanc.
Držiteľka 8 medailí z OH (4 zlaté a 4 strieborné), 39 svetových rekordov (na stovke prvá žena pod minútu a 15 rokov neprekonaná) a 30 austrálskych titulov sa stala v Tokiu 1964 jedinou na svete s hetrikom na 100 m voľným spôsobom. Predtým prežila ďalšiu ranu. Sedem mesiacov pred OH riadila auto, ktorým vrazila do zaparkovaného kamiónu a usmrtila vlastnú mamu.
Triumf po rodinnej tragédii
Sestra i priateľka utrpeli zranenia a sama si naštiepila krčný stavec. Vyše deväť týždňov nosila oceľovú bandáž a napriek nesúhlasu lekárov začala s prípravou. A vzdorovitosť nemala konca. V Tokiu prišla k bazénu opäť v svojráznom úbore a so sebazaprením v boji s astmou a súperkami prvá v dejinách OH dohmatla pod minútu a siahla na zlatú tripľu.
Sériu svojich výtržníckych činov dovŕšila po oslavách úspechu. Opustila olympijskú dedinu, hoci jej s uznaním zverili úlohu austrálskej vlajkonosičky na záverečnom ceremoniáli. Nadránom pred koncom hier vyrazila so skupinou priateľov do ulíc, vyliezli na cisársky palác a ukoristili japonskú zástavu.
Cisár jej venoval vlajku
Ako utekali, Dawn sa potkla a zranila si členok. Chytili ju a oviedli na policajnú stanicu. Namiesto pokuty podpisovala pamätníčky s autogramami a cisár jej ponechal úlovok - japonskú vlajku. Na ceremoniáli s obviazaným členkom Fraserová ledva vliekla austrálsku vlajku. Na letisko šla na vozíčku.
Do Sydney priletela s dvoma vlajkami v batožine, sadrou na nohe a desaťročným zákazom štartov, čo vlastne znamenalo koniec jej kariéry. Ani manželstvo jej nevyšlo. Vydala sa, ale zväzok dlho nevydržal. Svoju jedinú dcéru však nedá za nič na svete. Jednoduchí Austrálčania milujú slobodu, rebéliu, úprimnosť a odvahu. Aj preto ostane Fraserová navždy hrdinkou.
