Päťdesiatpäťročný tréner Portugalska Luiz Felipe Scolari veľmi túžil po unikátnom kúsku. Po tom čo pred dvoma rokmi priviedol k titulu majstrov sveta reprezentáciu svojej rodnej Brazílie po finálovom triumfe v Jokohame nad Nemeckom, mal blízko k tomu, aby dostal do stavu blaženosti Portugalsko a stal sa s ním majstrom Európy. Pred ním to dokázal iba Nemec Helmut Schon (majster Európy 1972, majster sveta 1974).
Na tlačové konferencie prichádzal Scolari zväčša vyčerpaný, ale hneď ako sa pustil do futbalových tém, získal si svojím zmyslom pre humor a bezprostrednosť sympatie.
Po prehre v úvodnom zápase s Gréckom v skupine ho pre jeho výzor prirovnávali k postaršiemu sobášnemu podvodníkovi, po postupe zo skupiny v emotívnom derby so Španielskom bol štedrým zmrzlinárom, po vyradení Anglicka sa ocitol na karikatúre štylizovaný ako výčapník, čo beckhamovcom nesie na tácke guinessy.
Scolari nie je žiadny alibistický suchár. Pamätný je jeho tvrdohlavý vzdor, keď na poste trénera brazílskej reprezentácie nedbal na manifestácie verejnosti ani príhovory politikov a nenominoval zbožňovaného Romária. Trúfol si aj na Pelého, ktorý počas svetového šampionátu 2002 v Ázii kritizoval spôsob hry jeho zverencov. Keď Brazília vybojovala titul, svet obletel Scolariho výrok: "Ak chcete byť vo futbale úspešní, robte všetko presne naopak, ako vám radí Pelé. Jeho analýzy sú zlé, žiaľ, nerozumie futbalu."
Po druhej prehre s tým istým Gréckom však Scolari nebol filozofom. Sokratom sa stal jeho nemecký kolega Rehhagel.
