Jordánsky kráľ Abdalláh II. je ochotný poslať svoje jednotky do Iraku. Očakáva však, že ho na to vyzve iracká vláda. Tá sa zatiaľ nevyjadrila, ale už pred časom predstavitelia Irackej vládnej rady povedali, že nechcú, aby v Iraku pôsobili jednotky zo susedných krajín. Iračania by boli radšej, keby jednotky cudzích krajín odchádzali.
Kráľ uznal, že svoju ponuku s Iračanmi nekonzultoval, aj to, že Jordánsko nie je vzhľadom na minulosť najvhodnejším kandidátom na túto úlohu, ale že cíti morálne záväzky. Jordánsko sa počas prvej vojny v Zálive postavilo ako jedna z mála arabských krajín na stranu Saddáma, zároveň však poskytli Američanom svoje územie na operácie proti Iraku. Teraz v Jordánsku trénujú noví irackí policajti, zároveň tam žijú Saddámove dcéry.
Američanom by vyhovovalo, keby s nimi Irak strážili vojaci z arabskej krajiny. Na rozdiel od prvej vojny v Zálive sa Washingtonu nepodarilo presvedčiť arabských či moslimských spojencov o oprávnenosti zásahu proti Saddámovi Husajnovi.
Kráľov krok sa dá vnímať skôr ako symbolické gesto. Abdalláh II. veľmi dobre vie, že obyvateľom Jordánska sa nepáčila americká intervencia v Iraku a dočasnú vládu považujú za kolaborantskú. Ani Iračanov predstava jordánskych vojakov v ich krajine nenadchýna. Do roku 1958 Iraku vládla rovnaká dynastia, aká vládne teraz v Jordánsku - Hášimovci. Ešte za čias Saddáma jordánska kráľovská rodina neoficiálne kontaktovala irackú monarchistickú opozíciu a snívala o spoločnom kráľovstve.
