Biomasa je lokálne palivo, ktoré vzniká napríklad pri prerezávaní lesa. Na vykurovanie ho preto môžu využívať najmä obce v lesnatých regiónoch Slovenska. FOTO - FOR - EURO CONSULTING
BRATISLAVA - Kúrenie biomasou je na Slovensku stále v plienkach, aj napriek tomu, že je približne o tretinu úspornejšie ako vykurovanie elektrinou, plynom alebo fosílnymi palivami. Obce a mestá sa do projektov stále neženú, pretože im chýbajú milióny, ktoré by museli investovať do rekonštrukcie vykurovacích kapacít. Biomasa preto z celkového objemu energie vyrobenej ročne na Slovensku vykrýva len 1,5 percenta.
V súčasnosti sa na Slovensku vykurovací potenciál biomasy, teda konárov stromov, odrezkov, piliny a kôry využíva približne na 30 percent, i keď oproti bežným palivám dosahuje až tretinovú úsporu. Obce sa pri zavádzaní vykurovacích systémov na drevený odpad borili s problémami. Nemali totiž nikoho, kto by posúdil, či kupujú vhodnú technológiu a ľudí, ktorí by potom zrenovovanú kotolňu prevádzkovali.
Záujem o toto palivo bude podľa projektovej riaditeľky firmy For - Euro consulting Ivany Vargovej rásť. Vykurovanie biomasou totiž vyjde podstatne lacnejšie ako kúrenie elektrinou, plynom, alebo fosílnymi palivami, kde jeden gigajoul vychádza na 450 korún. Ďalšie zvýšenie sa dá podľa Vargovej očakávať po zavedení dane z fosílnych palív, s ktorým počíta Európska únia.
V súčasnosti už môžu obce a mestá zrenovovať kotolne a kúriť dreveným odpadom bez toho, aby museli investovať čo i len korunu.
"Väčšina z nich je aj tak v dezolátnom stave. Mnohé kotolne sú štyridsať rokov po životnosti a majú strašne nízku energetickú efektívnosť," povedala Vargová.
Na ilustráciu podľa riaditeľa firmy Intech Zbyniewa Kocura stojí malá kotolňa približne 1,2 milióna a väčší centrálny zdroj tepla až desať miliónov korún.
V rámci projektu manažment energetickej efektívnosti, ktorý pripravili Dexia banka, Intech Slovakia a For- Euro consulting sa totiž bude modernizácia kotolní splácať z peňazí, ktoré obec ušetrí prevádzkovaním nového vykurovacieho systému. "O participácii na projekte už uvažuje asi desať obcí," informovala Vargová. Peniaze na obnovu požičia banka, pričom For - Euro consulting do projektu pritiahne peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie. "Únia je ochotná financovať až tri štvrtiny nákladov na projekt, v priemere je to 50 až 65 percent," povedala Vargová. Upozornila však, že podpora potrvá ešte nasledujúce tri roky. "Potom sa v Bruseli budú meniť priority podpory a môže sa stať, že sa peniaze už čerpať nebudú dať," dodala.
Intech bude technickým garantom projektu a tzv. manažérom energetickej efektívnosti.
Splatenie celej investície podľa Kocura potrvá osem až pätnásť rokov. Potom prejde celé zariadenie do majetku partnera, napríklad obce, mesta, či spoločenstva vlastníkov bytov, pričom jeho životnosť Kocur odhadol na 25 rokov.
Projektová riaditeľka For - Euro consulting pripustila, že určitým rizikom, ktoré môže poškodiť návratnosť investície, je nárast cien biomasy. "Preto sme sa rozhodli zabezpečovať si biomasu sami, pričom sa zameriame na vlhké piliny, kôru a odrezky, ktoré sa ťažko spracovávajú," uzavrela Vargová.
DANIEL CVEČEK
