BRATISLAVA - Slovensko by malo čo najrýchlejšie znížiť deficit svojich verejných financií pod hranicu troch percent celkového výkonu ekonomiky. Najneskorším termínom je rok 2007. Ak sa štátu vďaka reformám a dobrému ekonomickému rastu podarí vybrať na daniach viac peňazí, ako pôvodne plánoval, nemal by ich minúť, ale využiť na zrýchlenie znižovania verejného schodku. Vyplýva to z odporúčaní Rady Európskej únie. Materiál, ktorý sa denníku SME podarilo získať, by mala rada prijať začiatkom budúceho týždňa.

Vlani verejná správa hospodárila s deficitom 3,6 percenta, tento rok je jeho výška naplánovaná na úrovni 3,9 percenta hrubého domáceho produktu.

Rok 2007 ako reálny termín zníženia verejného schodku pod úniou vyžadovanú hranicu si vytýčila aj slovenská vláda v tzv. konvergenčnom programe, ktorý predstavuje strednodobú ekonomickú stratégiu krajiny.

Slovenské ministerstvo financií sa k dokumentu, ktorý má mať rada únie v pondelok na stole, odmietlo vyjadriť. "V súvislosti s procesom prílišného deficitu voči Slovensku zatiaľ Rada EÚ neprijala žiadne oficiálne rozhodnutie, a preto sa na túto tému zatiaľ nebudeme vyjadrovať," povedal hovorca ministra Peter Papanek.

Šéf rezortu Ivan Mikloš však pred niekoľkými dňami naznačil, že Slovensko by mohlo stlačiť svoj deficit na požadovanú úroveň už v roku 2006, a to aj po započítaní vplyvu dôchodkovej reformy, ktorá má na výšku deficitu negatívny vplyv.

Začiatkom tohto roka sa na Slovensku spustila daňová reforma. V prvej polovici roka štát na daniach vybral 55 percent celoročne plánovaných daňových príjmov. Nepotvrdili sa pritom obavy z jednorazového výpadku pri výbere dane z pridanej hodnoty po vstupe do Európskej únie.

"Ak by sa zachoval súčasný trend výberu daní počas celého roka, štát by mohol vybrať asi o 15 miliárd korún viac oproti plánu. Ak by sa tieto zdroje skutočne použili na znižovanie deficitu, ako to požaduje Rada Európskej únie, podarilo by sa už tento rok stlačiť deficit pod tri percentá hrubého domáceho produktu," myslí si analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Čiastočne by k tomu podľa neho prispel aj výrazný rast výkonnosti slovenskej ekonomiky. V budúcom roku však podľa neho môže deficit opäť vyskočiť nad tri percentá, pretože sa spustí dôchodková reforma.

Na rozdiel od Pätoprstého je londýnsky analytik Jens Nordvig z Goldman Sachs pri odhadoch tohtoročného deficitu konzervatívnejší. "Myslím si, že tento rok to bude 3,5 percenta," uvádza. Otázkou je podľa neho už len to, či trojpercentnú hranicu dosiahneme v roku 2005, alebo 2006. "Obe alternatívy sú dobré a znamenajú splnenie podmienok únie v predstihu," dodáva.

Pätoprstý sa stotožňuje s názorom orgánov únie, že tento pozitívny vývoj by sa mal využiť predovšetkým na znižovanie deficitu a navyše vybratými daňami by sa mali len v minimálnej miere financovať dodatočné výdavky, s ktorými štátny rozpočet nepočítal.

Hoci by sa Slovensko malo držať odporúčaní Rady Európskej únie, prípadné sankcie mu hrozia skôr len teoreticky. Jedným dôvodom je, že do roku 2007 sa deficit zrejme podarí stlačiť na požadovanú úroveň, druhým je fakt, že hoci je krajina už formálne v menovej únii, zatiaľ sa v nej neplatí eurom. "Kým nepoužívate euro, únia nemá voči vašej krajine reálnu moc. Napĺňanie jej odporúčaní je preto predovšetkým otázkou politickej vôle," hovorí Nordvig.

Aké sankcie hrozia "neposlušným" krajinám

* povinnosť zverejňovať dodatočné informácie pri vydávaní dlhopisov,

* zastavenie poskytovania úverov zo strany Európskej investičnej banky,

* bezúročné zloženie určenej sumy, ktorá sa štátu vráti po napravení problému,

* udelenie pokuty.

Zdroj: Zmluva o Európskom spoločenstve, článok 104(11)

Očakávaný vývoj ekonomiky

Zdroj: Konvergenčný program