Nemecký inštitút štúdie dopravných nehôd, ich príčin a následkov zistil, že na cestách obkolesených hustou alejou stromov dochádza k ťažkým dopravným nehodám za jasného slnečného počasia. Príčinou dopravných nehôd je zlý odhad vzdialenosti a rýchlosti oproti idúceho auta pri predbiehaní.
Na Slovensku máme tiež niekoľko úsekov ciest prvej triedy, ktoré lemuje husté stromoradie. Napríklad cesta pod Spišským hradom, tiež úseky medzi Popradom a Levočou, cesta od Beladíc smerom na Nitru, či za Závadkou nad Hronom smerom na Heľpu. Cesta lemovaná stromoradím sa stáva nebezpečná práve vtedy, keď do nej svieti slnko zboku a na vozovke sa striedajú pásy ostrého svetla a tieňa. Prečo sa za týchto okolností stáva predbiehanie nebezpečným, nie je celkom jasné.
Profesor Milan Izák možné príčiny vysvetľuje takto: "Vysvetlení môže byť niekoľko. Napríklad, my rozoznávame adaptáciu oka na svetlo a na tmu. Myslím si, že hlavne pri väčších rýchlostiach a šikmom dopade lúčov na stromoradie sa strieda veľká intenzita svetla so zatmením. Vtedy sa oko nestačí dostatočne rýchlo adaptovať na tieto zmeny, následne klesá kvalita videnia a zhoršuje sa centrálna zraková ostrosť. Určitú negatívnu úlohu môže v tomto prípade hrať aj tzv. optokinetický nystagmus. Keď sa človek díva na pohybujúci sa valec s vertikálnymi bielymi a čiernymi čiarami, oko začína rýchlo kmitať, lebo chce sledovať pásy. Zamýšľal som sa nad tým, či v tomto prípade nerobí oko takéto nystagmoidné pohyby, ktoré vodičovi zhoršujú zrakovú ostrosť a tak nemá správny odhad vzdialenosti. Takže ide pravdepodobne o neschopnosť okamžitej adaptácie oka na svetlo a tmu, prípadne o optokinetický nystagmus".
Keď vodič príde do takéhoto prostredia v aleji, tak by mal spomaliť a nepredbiehať na "poslednú" chvíľu.
