Na európskom trhu je odnedávna dostupný najnovší román Rozpoznávanie vzorov (Pattern Recognition, vydavateľstvo Berkley Penguin, 2004) od amerického spisovateľa Williama Gibsona, žijúceho v kanadskom Vancouveri. Graficky príťažlivý paperback sa ihneď zaradil na popredné miesta v rebríčkoch globálne najpredávanejších kníh. Tentoraz však nie v žánri fantastiky. Legendárny spisovateľ science fiction a počiatkom 80. rokov iniciátor cyberpunku totiž príbeh prvý raz situoval do súčasnosti a vzdal sa tradičného fantastického ozvláštnenia. Napísal ironický triler z prostredia reklamnej a mediálnej brandže v dnešnom akcelerovanom svete. Za povestný dejinný zlom si Gibson zvolil teroristický útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku, cez ktorý zvláštnym spôsobom spojil osudy postáv.
Hlavná hrdinka, 32-ročná Cayce Pollard, dieťa vizuálnej generácie, sa narodila s precitlivenosťou na značky a logá. Cestuje letecky prvou triedou krížom-krážom, spáva v najdrahších hoteloch, trénuje Pilatesove cvičenia a bleskovo posudzuje výsledky kreatívnych oddelení reklamných agentúr. Keďže pri pohľade na všadeprítomnú záplavu bilbordov ju väčšinou napína na vracanie, sníva o živote v bývalom východnom bloku, kde reklama takmer nejestvovala. Práve tam pôsobil počas studenej vojny jej otec, bývalý bezpečnostný agent, ktorý sa záhadne stratil ráno 11. septembra na Manhattane.
Cyberpunkové príbehy sa zväčša odohrávali v dvoch prostrediach, skutočnom a virtuálnom, predstavovanom imaginárnou počítačovou sieťou. Skutočnosť však prekonala aj fantázie tvorcu pojmu cyberspace, takže mu tentoraz postačil reálny internet, kde hrdinka stále navštevuje diskusné fóra a blogy. Na svojej obľúbenej webstránke pátra po stopách autora tajomných digitálnych filmových sekvencií, ktorých obľuba spôsobuje celosvetovú hystériu. Výnimočný talent anonymného filmára však chcú speňažiť naraz viaceré záujmové skupiny s koreňmi v marketingu aj v mafii, čo je v detektívkach známa i vďačná zápletka s tajomstvom.
Gibson, znalec starých i nových technológií, sa netají svojou zberateľskou nostalgiou. Preto určil v príbehu výnimočnú úlohu zabudnutej mechanickej kalkulačke Curta (najmenšej svojho druhu), ktorú vytvoril v koncentračnom tábore Buchenwald rakúsky väzeň Curt Herzstark. Jednoducho komponovaná fabula je ozvláštnená nespočetnými odkazmi na slávne i menej známe fenomény módy, filmu, reklamy či životného štýlu. Spisovateľ neponúka futuristické vízie, ale ironicky komentuje každodennú veľkomestskú realitu od kaviarní Starbucks, šiat Prada, počítačov iBook až po obálky kníh a fitnescentrá. Prvý raz v próze dokazuje, že dokáže písať nielen napínavo, ale aj humorne, čo sa dosiaľ prejavovalo skôr v jeho publicistike.
Gibson sa v minulosti prejavil ako brilantný štylista lyrizovaným jazykom informatiky a metódou videoklipovej rapidmontáže. Tentoraz do jeho jazyka novátorsky prenikli ikony popkultúry, napríklad keď sa z názvu filmu stane prídavné meno: "bladerunnerizované mesto".
Výslovnosť mena Cayce je pripomenutím hrdinu z autorovho slávneho debutu Neuromancer z roku 1984 a podobných narážok je v texte viac. Takúto hru s čitateľmi si kultový autor pri zjavnom pôžitku z brilantného rozprávania pokojne môže dovoliť.
MICHAL HVORECKÝ
