Michal Jupp Konečný. FOTO - ARCHÍV M. Č.
S Michalom Juppom Konečným o folku, country, starých a nových pesničkároch i letných festivaloch MICHAL JUPP KONEČNÝ (1942) je šéfredaktorom českého mesačníka Folk&Country (F&C). Od roku 1971 bol dramaturgom festivalu Porta, v roku 1990 založil populárny letný festival Zahrada v Náměšti na Hané, ktorého 15. ročník sa začína práve dnes. Každoročne sa na ňom predstavia stovky účinkujúcich a navštívi ho takmer 30-tisíc divákov. Okrem toho F&C organizuje aj ďalšie podujatia ako Slunovrat v Pardubiciach, Folkovú ružu v Jindřichovom Hradci a festival na zámku v Konopišti.
Považujú vás za neoficiálneho šéfa country, bluegrassu, folkovej a trampskej hudby v Čechách. Nie je toho priveľa na jednu hlavu?
Neoficiálny šéf - to znie hrozne. Horší by vari bol už iba oficiálny šéf. Niečo ako minister folku. Jednoducho sa tejto hudbe venujem vyše tridsať rokov na plný plyn. Vlastne som nikdy nič iné nerobil. Dvadsať rokov som viedol klub, do ktorého sa hrnuli muzikanti aj fanúšikovia, ďalšie dve desaťročia som bol dramaturgom vtedy najväčšieho festivalu Porta, potom pätnásť rokov opäť najväčšieho festivalu Zahrada. Popritom šéfujem azda jedinému časopisu o folku a country v strednej Európe.
Patria tie rôzne žánre vôbec k sebe?
Samozrejme, mohli by žiť oddelene, nenaťahovať krk ponad plot a nenechať sa ničím a nikým ovplyvňovať. Popritom by mohli mať svoje festivalíky a v podstate živoriť. Mňa oveľa viac baví spájať ľudí aj veci dokopy.
Predsa len, čo počúvate najradšej?
Vivaldiho. Starý dobrý čierny džez. Spirituály. Vtáky v lese.
Od prvého ročníka Zahrady v roku 1990 ubehlo pätnásť rokov. Z niektorých interpretov sa stali megahviezdy, iní akoby stratili dych. Čo spôsobilo tieto zmeny?
Priniesla ich slobodná spoločnosť. Ľudia už nepočúvajú 'proti', ale zabávajú sa. A starší pesničkári? Niektorí sa nenašli, keď už nebolo proti čomu protestovať, iní si jednoducho natiahli papuče. Ani s megahviezdami to nie je až také horúce. Zaplniť Strahov sa podarilo iba Honzovi Nedvědovi. Na športovú halu môžu dnes pomýšľať už len Čechomor alebo Nohavica. A hneď na to sa začnú viesť diskusie, či ešte patria do žánru. K českému folku ešte stále patrí určitá zaprdenosť.
Folková hudba sa však v posledných rokoch začala výrazne presadzovať aj v elektronických médiách, objavili sa nové tváre.
V Česku sa každoročne objaví okolo päťsto kapiel a pesničkárov a niektorí sú skutočne dobrí. Pre mňa to nie sú nové tváre, pozorujem ich roky. Nemajú to ľahké. Z jednej strany cerí zuby šoubiznis, na druhej stojí konzervatívne publikum, ktoré nie je schopné akceptovať výraznejšie zmeny.
V čom vidíte rozdiel medzi rozvíjajúcou sa českou scénou a miestami až živoriacou slovenskou?
Ja by som nad slovenskou scénou palicu nelámal. To, čo je exportované k nám, je porovnateľné s českou špičkou. Slovenská folková a country scéna je veľmi kvalitná, ale zatiaľ organizačne dosť zmätená. A, možno, rozhádaná.
Na českých festivaloch sa pravidelne zúčastňuje množstvo interpretov zo Slovenska. Podľa čoho si ich vyberáte?
Niektorých preberáme z predkôl slovenského festivalu Strunobranie, ďalší sa zúčastňujú na českých predkolách Zahrady - a niekedy tam valcujú. Napríklad Hrdza. Inak sme často odkázaní na internetové kontakty či poslané cédečka. V každom prípade sa slovenským kapelám oplatí poobzerať sa v blízkom zahraničí po nejakom festivale. Všetci sme v Európe, ale ešte sa trochu ostýchame.
Čím to je, že letné festivaly priťahujú stále viac divákov?
Azda je to dôsledok určitej negácie. Česko i Slovensko hľadá superstar, v televíziách zúria popové estrády opotrebovaných tvárí, v kluboch vládne prevažne disco. Možno, že rozmach festivalov je hľadaním niečoho iného, alternatívneho k oficiálnej popkultúre.
Nie sú tie obrovské masy ľudí niekedy viac na škodu ako na osoh?
Isteže, plno ľudí príde na veľký festival len preto, lebo sa tam niečo deje, ale tým, že aj takíto návštevníci zaplatia vstupné, umožnia iným, aby videli a počuli nové a úžasné veci. A je pravdepodobné, že mnohým niečo v duši z festivalu ostane a privedú ďalších. A to je budúcnosť festivalov i celej scény.
A aké sú vaše plány do budúcnosti?
Prežiť, vytrvať, nezostarnúť. Mať ďalšie nápady a pridať na folkovú scénu nový medzinárodný festival, ktorého projekt mi už niekoľko rokov leží v šuplíku.
