útočníkov za svoj chrbát. Otto Rehhagel dosiahol svoj prvý úspech, defenzívna disciplína postavila základ postupu. Hoci Gréci vyradili Španielsko a Ukrajinu, stále ho nikto nebral vážne.
Prečo aj. Môže vôbec taký futbalový trpaslík prejsť cez to isté Španielsko ešte raz, navyše ak je tu domáce Portugalsko? Ani po senzačnom víťazstve nad usporiadateľským súperom to nebolo pre ostatných dôležité. Iba v niekoľkých hlavách, no najmä srdciach sa rodila túžba i odvaha zlomiť ten tón podceňovania.
Popravde, ani nemecký mág hráčovi talianskej Peruggie príliš neveril. Vedel o ňom, pasoval mu do stredu obrany, ale mal na konte stále iba jeden štart v gréckom drese. Ešte pod vedením Vassilisa Daniela nastúpil proti Chorvátsku. No Rehhagel nie je tréner, ktorý zatracuje. Skôr naopak. Hľadá a skladá.
Vedel, že Dellas hral vo finále ME 21-ročných v Bukurešti a hoci Grécko podľahlo Španielsku 0:1 (mimochodom, rozhodoval Ľuboš Micheľ), mohol by viacerých hráčov vyskúšať. Veď tam boli aj Angelos Basinas, Vassilios Lakis, Georgios Karagounis... Pomaly ich zapracoval do mužstva a presvedčil ich o svojej filozofii úspech mužstva je rozhodujúci! Stodeväťdesiatšesť centimetrov vysoký Traianos pochopil medzi prvými. V Taliansku pravidelne nehrával, no v reprezentácii sa šiel roztrhať.
Klubový život mal Dellas pestrý. Kolísal medzi vrcholmi a pádmi. Keď trénerov presvedčil, nemali odovzdanejšieho hráča. Aris si veľmi cenil svoju schopnosť, že ho dokázal predať za tri milióny eur do anglickej druhej divízie. AEK bolo spokojné, že ho posunulo do Talianska. Tam ho chcel dokonca aj Juventus, ale hráč dodržal slovo, ktoré dal do hlavného mesta.
Defenzíva Grécka si poradila bez Nikolaosa Dabizasa, no Traianos je skutočný pilier. Pritom hrá čisto, po kompletných štyroch zápasoch dostal iba jednu žltú kartu. Keď v pondelok netrénoval, chodili novinári okolo trénera po špičkách. Nie je predsa možné, aby nehral. Českí ľahkonohí útočníci by mali cestu do Nikopolidisovej siete ľahko prístupnú. (dus)
