FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Štyria malí psíci sa naháňajú po spleti pustých asfaltových ciest, pri ktorých nie sú žiadne budovy. Na druhom konci niekdajšej dediny Laskár neďaleko baníckeho mesta Nováky vidieť zopár domov. Jeden je bez strechy, ďalší rozobraný do polovice, iný bez okien. Obec je na konci svojej histórie.

Laskár má niekoľkostoročnú históriu, ale v roku 1944 ho pripojili k Novákom. Neskôr v dedine vydali zákaz stavať nové domy, lebo baníci ju mali poddolovať. Zákaz však zrušili, vybudovala sa nová kanalizácia, na novej ulici vyrástlo pár domov. Ale baníci ju predsa len poddolovali. Dnes je v bývalej obci posledná rodina, ktorá sa v najbližších dňoch odsťahuje.

Na mape ešte existuje

„Väčšina starších ľudí, čo išli do činžiakov, už pomrela. Ľudia, ktorí sú zvyknutí chodiť v záhrade pomedzi sliepky a mačky sa im obtierajú o nohy, si už nikdy nezvyknú na bývanie v malom byte. My sme si takisto nezvykli. Máme byt v Kanianke, ale žijeme s manželkou tu. Garáž nám nezrútili, tak sme ju zateplili. Až keď je veľká zima, ideme do bytu v Kanianke, zalezieme ako medvede,“ hovorí rodák z Laskára Štefan Šorman. „Keď v roku 1990 začali odchádzať prví ľudia a rúcali im domy, bolo to veľmi smutné.“ Šormanovcom rozobrali dom vlani. Tabuľku s názvom ulice, ktorú mali na múre, majú stále položenú vedľa plota záhradky.

Obec existuje na mape, ale baníci pod ňou vykopali veľké „miestnosti“ a hrozí, že pôda klesne aj o päť metrov. Ak sa to stane, vzniknú jazierka. Podobný osud stihol susednú dedinu Koš. Obec sa však zachovala, aj keď má už len horný koniec. Časť kostola dokonca presťahovali. Laskár pri Novákoch zanikol úplne. Prvého decembra vypnú elektrinu a posledná rodina Malých sa odsťahuje.

Bane sa však k dedinčanom zachovali slušne, domy vykúpili a rozobrali. Pre sedem rodín, ktoré nechceli odísť, postavili náhradné rodinné domy v inej lokalite.

Pekná história

„Kedysi to bola pekná pokojná dedina. Toto je Panská záhrada a tu býval rybníček, kde sa chovali ryby. Dub v záhrade má vyše dvesto rokov,“ ukazuje Štefan Šorman na prázdne miesta. V bývalom parku ešte stojí lavička. Bol to park ku kaštieľu. „Kaštieľ mali Pállfyovci, neskôr Tarnócziovci. Ešte pred štyrmi rokmi sa oň bojovalo. Museli ho vyňať z pamiatkového fondu, aby ho mohli zrútiť,“ hovorí pán Mendel, ktorý chodí do záhrady, kde kedysi stál jeho dom, nakŕmiť psov. „Do záhrady pri kaštieli doviezli páni stromy z celého sveta. Takýto platan by ste sotva niekde u nás našli,“ ukazuje na nádherný obrovský strom. Z kaštieľa ostali len dva kopčeky, na ktorých stál. Z neďalekej kaplnky iba základy a hrdzavý štít povaľujúci sa na zemi. Na kaštieli bolo bocianie hniezdo. Keď ho rúcali, hniezdo preložili na stĺp. Bociany viac neprišli.

Smutný koniec

Tam, kde kedysi stáli domy, sú dnes kopy smetí. Vyvážajú ich z Novák. K platanu vlani vozili družstevníci močovku. Takmer vyschol. Autobus prestal z Novák pre Laskárčanov chodiť dávnejšie, ale bane platili auto, ktoré ich vozilo do Novák. Pred dvoma rokmi prestalo jazdiť aj auto. Už nebolo pre koho.

„Keď rúcali prvé domy, ľudia aj plakali, boli veľmi smutní,“ hovorí Štefan Šorman. V dnešnom Laskári stojí už len pár domov, na hrdzavých stĺpoch nefunkčné amplióny. Jeden z domov, ktorý ešte ostal, rozoberajú robotníci na stavebný materiál. V oknách dvoch domov sú ešte záclony, na strechách antény, v záhrade sú kvety a poostrihávané stromčeky, ale už v nich nik bývať nebude.