V školách prebieha každoročne množstvo súťaží. Ambiciózni študenti ich považujú za možnosť vyskúšať si sily v konkurencii a naučiť sa niečo viac. Podľa 17-ročného gymnazistu Martina Svitača z Martina však na Slovensku existuje súťaž, ktorá akoby zaspala dobu - Stredoškolská odborná činnosť (SOČ).

Svitač, ktorého považujú jeho pedagógovia za šikovného a cieľavedomého chlapca, sa v kategórii politológia prebojoval do krajského kola. Zanechalo v ňom však nepríjemný dojem. "Obhajoba mojej práce musela byť krátka a stručná - mal som pocit, že porota chce byť čo najskôr doma," hnevá sa. "A zbytočne som si doniesol aj vlastnú prezentáciu - nefungoval totiž počítač." Svitač si tiež myslí, že si porota jeho prácu dostatočne neprečítala: "Kritizovali ma za to, že v práci chýbajú informácie, ktoré tam v skutočnosti boli."

Znechutený študent sa rozhodol na priebeh a úroveň súťaže sťažovať. Podľa učiteľky zodpovednej za organizáciu SOČ na škole bola práca veľmi dobrá. "Hoci sa však Martin umiestnil na druhom mieste, porota neodporučila jeho prácu do celoštátneho kola," hnevá sa.

Člen poroty Ján Chovanec z Obchodnej akadémie v Liptovskom Mikuláši bol sťažnosťou študenta zaskočený. "Nepämatám si všetky detaily, ale prácu sme neodporučili, pretože mala nedostatky. A žeby sme prejavili nezáujem? Pochválili sme všetkých za ich aktivitu a povedali sme im, že urobili niečo, na čom môžu stavať a pracovať ďalej, aby sme ich motivovali. Komisia nemá záujem nikomu uškodiť."

Podľa Chovanca sa práca Martina Svitača nemala umiestniť na druhom, ale na treťom mieste - porota totiž chcela udeliť dve tretie miesta. Organizátori však dali dopredu vytlačiť diplomy s prvým, druhým a tretím miestom. Pocit krivdy mal podľa neho študent riešiť na mieste: "Teraz je to už bezpredmetné."

S tým súhlasí aj Vlasta Púchovská zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, ktorý je garantom súťaže. "Podľa kritérií súťaže je rozhodnutie odbornej komisie konečné. Chlapec sa môže sťažovať, ale nedá sa už nič urobiť." (gal)