Portugalsko prehralo na šampionáte len raz, pravý obranca MIGUEL, celým menom Miguel Monteiro Luis Brito Garcia, ešte trpkosť neúspechu neokúsil. Do zostavy ho brazílsky tréner Scolari zaradil až od druhého zápasu s Ruskom, keďže v prvom nebol spokojný s výkonom Paula Ferreira z FC Porta. Dvadsaťštyriročný hráč Benfiky Lisabon prispel k tomu, že v skupine už Portugalci neinkasovali a vo štvrťfinálovom trileri si aj vďaka nemu poradili s Anglickom (2:2 po predĺžení, 6:5 na pokutové kopy).
Miguel sa pred zajtrajším semifinále s Holandskom na oficiálnej internetovej stránke ME ochotne podelil o svoje dojmy.
Ako sa vám pozdávajú portugalskí fanúšikovia?
Zatiaľ sú úžasní. Dúfam, že budú mať čo oslavovať aj v posledný týždeň šampionátu.
Ako ste prežívali štvrťfinálovú drámu s Anglickom?
Bol to nervák. S každou minútou čoraz väčší, ale aj naša viera v celkový úspech rástla. Hoci vyrovnávajúci gól v predĺžení nami poriadne otriasol. Napokon nás zachránil brankár Ricardo. Keď sme sa vrátili do šatne, všetci sme začali spievať jeho meno. Aj vďaka nemu to dopadlo dobre a verím, že šťastie nás už do konca majstrovstiev neopustí.
Holanďania v stredajšom semifinále však budú asi ťažkým súperom?
Máme z nich rešpekt, ale vieme, že dokážeme hrať ešte lepšie ako proti Angličanom. Dopredu nás okrem domáceho prostredia ženie aj eufória, z ktorej chceme vyťažiť čo najviac. Aj vďaka nej sme sa dostali tak ďaleko. Už účasť v semifinále je pre nás cenným úspechom.
Dlho bol z vás krídelník, z ktorého sa neskôr stal obranca. Tréner Scolari vám od februára minulého roku dáva šancu v reprezentačnom drese. Ktorý post máte radšej?
Tréner chcel, aby som bol v prvom rade obranca, len v prípade núdze by som šiel znovu na krídlo. Zvykol som si a celkom mi to ide. Ak dostanem dôveru aj v stredu proti Holandsku, sľubujem, že budem hrať odvážne a urobím všetko pre postup svojho tímu.
Ustrážili ste Španiela Vicenteho i Angličana Scholesa. Ste so svojimi výkonmi na šampionáte spokojný?
Moje výkony sú odpoveďou na kritiku pre všetkých tých, ktorí tvrdili, že nedokážem po celý zápas odolávať výpadom súperov. Dnes, myslím si, im už nič nemusím dokazovať. Veď na poste pravého obrancu hrávam už dva roky. Musím poklepať, ale zatiaľ pravidelne. Zranenia sa mi vyhýbajú. Aj preto, že Boh mi dal dvoje pľúc, vďaka ktorým vydržím lietať po trávniku celý zápas. A cítim v sebe veľa energie aj pre semifinálový zápas".
(rh)
