O Bushovu bezpečnosť v Írsku sa stará 6000 policajtov a vojakov. Nasadili aj obrnené transportéry. V Istanbule to bude ešte prísnejšie. FOTO - TASR/AP
Po troch týždňoch sa včera v noci opäť vrátil do Európy americký prezident George Bush. Po oslavách vylodenia v Normandii prišiel na summit NATO do Istanbulu. Ešte predtým sa dnes na írskom hrade Dromoland bleskovo stretne s Európskou úniou.
Summit s úniou má byť hlavne o zmierňovaní rozporov medzi Európou a Amerikou. Preto sa koná ďaleko od centra, preto je v príjemnom prostredí a preto sa budú môcť novinári pýtať len šesť otázok. Bush, minister zahraničia Colin Powell a poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová na jednej a šéf Európskej komisie Romano Prodi, írsky premiér Bertie Ahern, európsky "minister zahraničia" Javier Solana a štyria komisári vrátane Jána Figeľa na druhej strane nemajú záujem vŕtať sa v sporných bodoch. Aspoň navonok chcú hovoriť o veciach, na ktorých sa dokážu zhodnúť.
Irak však nebude chýbať. Amerika sa snaží dotlačiť svojich európskych spojencov, aby sa viac zapojili do obnovy tejto krajiny. A nemôže to obísť ani na stretnutí s úniou, ktorá má často ešte odmietavejší postoj ako jej jednotliví členovia. Podľa týždenníka European Voice by sa práve v Írsku mohla upiecť dohoda o Iraku.
Prejaviť by sa to mohlo už v pondelok v Istanbule. Veľké veci má totiž Bush naplánované na summit NATO. Malo by sa rozhodnúť o Afganistane aj Iraku.
Afganistan nutne potrebuje viac vojakov, ktorí by zvýšili šance, že septembrové voľby minimálne nebudú úplnou katastrofou. NATO v krajine už je, nemá tam však dosť vojakov ani techniky. Pod kontrolou má viac-menej len Kábul. Voľby čakajú celý Afganistan.
V Iraku dodnes NATO vôbec ako organizácia nebolo. Všetko nasvedčuje, že teraz by sa to mohlo zmeniť. Bush za najväčší argument považuje list od irackého premiéra Ajáda Alávího, ktorý alianciu požiadal o pomoc pri výcviku bezpečnostných jednotiek. Z Bruselu prenikajú správy, že by sa na tom mali vedieť dohodnúť. Súhlasia vraj aj Nemci, ktorí boli spoločne s Francúzmi najväčšími odporcami vojny a dodnes nechcú o prítomnosti svojich vojakov v Iraku počuť.
Okrem Alávího sa spolieha Bush na pamäť spojencov. Riceová včera agentúre AP povedala, že by si mali spomenúť na vlastnú minulosť. "Toto je o rozširovaní slobody. To je presne to, o čom bolo NATO od začiatku. Mnohí členovia aliancie by nemali slobodu, keby sa iní neobetovali vrátane Spojených štátov."
