V chránených priestoroch sa skončil zber skorej jarnej zeleniny a vo väčšine už rastú uhorky, rajčiaky, paprika. Začiatkom mesiaca sme vysadili ešte niektoré odrody kelu, kapusty, kalerábu, ružičkový a kučeravý kel, mrkvu určenú na skladovanie, šalát pre zber v septembri. Z predpestovaného sadiva vysádzame aj pór. Trsy pažítky vyberieme z pôdy, rozdelíme ich a znovu zasadíme.
Na voľné plochy v zeleninových záhradách môžeme ešte vysievať určité druhy zeleniny, čím predĺžime obdobie zberu, alebo prisejeme pod zle povzchádzané porasty. Ide o fazuľku na zelené struky, hrášok, cukrovú kukuricu, karotku, neskorý kaleráb, cibuľku na sadzačku, cviklu. Výsevné hriadky majú byť dostatočne vlhké, aby semená vzišli.
Treba pripomenúť, že po výdatných dažďoch alebo silnejšej zálievke musíme povrch pôdy po obschnutí plytko prekypriť. Pri zavlažovaní vo fóliovníkoch by sme sa mali tiež riadiť podľa počasia. Počas teplých slnečných dní je vhodnejšie zavlažovať až večer, voda sa tak rýchlo nevyparí a rastlina ju lepšie využije. V podmračných dňoch je výhodnejšie zalievať ráno - rastliny cez deň obschnú a primerane sa prehreje aj pôda. Pri zeleninách náchylných na hubové choroby používame podľa možnosti zálievku podmokom, aby sme zabránili zamáčaniu listov.
Pri niektorých druhoch zeleniny je dôležité, aby - skôr než začnú vytvárať plody - boli dostatočne silné. Na zeleninovej paprike odstraňujeme prvé plody, prípadne im nedovolíme dorásť do plnej zrelosti. Podobne postupujeme aj pri šalátových uhorkách - kvety odstraňujeme až do piateho listu prípadne do výšky 80 cm, samozrejme, podľa mohutnosti odrody.
Podľa potreby okopávame, vyplievame, zavlažujeme. Vysoké odrody rajčiakov vyväzujeme ku kolíkom na 1 až 2 výhonky a vyštipujeme zálistky. V niektorých rokoch začíname v najjužnejších oblastiach so zberom ozimného cesnaku. Cibuľu zberáme o 2 až 3 týždne neskôr. Po zbere zeleniny všetky zdravé zvyšky vňatí a listov dávame do kompostu. Myslime aj na ochranu proti najčastejšie sa vyskytujúcim škodlivým činiteľom.
Ing. ŠTEFAN TÓTH
