Nedostatok dusíka v pôde sa na rastlinách prejavuje bledozeleným sfarbením mladých aj starších listov kvôli zníženej tvorbe chlorofylu. Deficit chlorofylu znamená slabšiu fotosyntézu, a teda spomalenú tvorbu buniek pletív i jednotlivých častí rastlín. Šalát a kapusta majú málo listov a vytvárajú kyprú, nedostatočne vyvinutú malú hlávku. Na kríkoch viniča, ríbezlí, malín a ostružín sa nedostatočne tvoria odnože a nové letorasty, ktoré sú predpokladom dobrých úrod drobného ovocia. Regulovaním dusíkatej výživy viniča vplývame nielen na hojnosť lístia a tvorbu dreva, ale aj na kvalitu hrozna. Dostatok uvedeného prvku stimuluje totiž príjem ostatných živín, čím sa nielen zväčšuje, ale aj skvalitňuje úroda. Prejavuje sa to aj na ovocných stromoch, z ktorých sú na výživu dusíkom najnáročnejšie najmä kôstkoviny. Najväčšie nároky na dusík majú pritom ovocné stromy až po zostarnutí. Staršie porasty treba preto na jar pravidelne prihnojovať dusíkatými hnojivami.
Nízky vzrast letničiek, ich nedostatočné kvitnutie a slabšia odolnosť voči chorobám sa prejavuje najmä pri nedostatočnej výžive. Okrasné rastliny, ktoré pochádzajú z okolitej prírody sú menej náročné na výživu dusíkom. O to viac treba prihnojovať dusíkom cudzokrajné teplomilné letničky, predovšetkým zínie, kapucínky, železníky či petúnky.
Všetkého veľa škodí, to platí aj vo výžive rastlín dusíkom. Prejavuje sa to najmä na rastlinách menej náročných na dusík. Patrí k nim napríklad cibuľa a cesnak, ktoré pri nadbytku dusíka v pôde zle dozrievajú a majú krátku skladovateľnosť. Trvalky vyhnojené dusíkatými hnojivami neskoro v jeseni zanedbávajú prípravu na zimu. Porasty aj pri slabších mrazoch namrznú,alebo úplne vymŕzajú. Tak je to najmä pri čajových ružiach, ale aj pri viniči, broskyniach, malinách a bezostých ostružinách. Nepremyslené hnojenie dusíkatými hnojivami môže rastlinám niekedy viac uškodiť ako prospieť.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
