Karin sa na poslednom rodičovskom združení dozvedela, že jej trinásťročný syn si nielen neopravil trojky z polročného vysvedčenia, ale známky si ešte pohoršil. Syn jej pritom stále tvrdil, že v škole je všetko v poriadku. Karin nevie, ako sa má zachovať, pretože hneď na začiatku prázdnin majú naplánovanú dovolenku do Talianska, na ktorú sa celá rodina už dlho teší.
Karin sa pýta: Čo mám robiť? Ako najúčinnejšie potrestať syna, aby si uvedomil, že povinnosti nesmie zanedbávať, ale aby to zároveň nebol trest pre celú rodinu?
Internetových čitateľov sme sa opýtali: Ako by ste sa v podobnej situácii zachovali vy?
Aj ja mám problém s relatívne zlými známkami svojich detí. Podľa môjho názoru však vysvedčenie nie je vždy objektívnym "vysvedčením" znalostí detí, preto si myslím, že známky netreba až tak veľmi prežívať. To však neznamená, že deti za trojky na vysvedčení pochválim.
Trinásťročnému synovi, žiakovi kvarty na osemročnom gymnáziu, som za opravené známky - maximálne jednu trojku, sľúbila mobil a pätnásťročnej dcére skejt. Syn bude mať trojky dve, aj keď podľa môjho názoru urobil dosť veľa pre to, aby si ich opravil. Takže na mobil dostane len čiastočný príspevok - polovicu. Zvyšok si musí vykryť z vlastných našetrených peňazí. Nebudem mu platiť mesačne štyristokorunový kredit, ale len dvesto. Ak si do polroka známky opraví, môžeme sa opäť rozprávať, čo s kreditom.
Dcéra je na tom horšie, zrejme bude mať trojky tri. Pre ňu som vymyslela dvojtýždňovú brigádu pri prestavbe bytu, za ktorú jej doložím k už našetreným peniazom na skejt. Určite by pomáhala aj bez tohto príspevku, ale vysvetlili sme si to, a ja to takto pokladám "za čisté".
Čo sa týka otázky, či deti zobrať, alebo nezobrať v takomto prípade na dovolenku, to by som neriešila, spoločná dovolenka by nemala súvisieť so známkami. Oveľa väčší problém pisateľky vidím v tom, že jej syn klame. Nad tým by sa napríklad rodina mohla na tej dovolenke zamyslieť. Určite nie som ideálna matka, ale neviem si predstaviť, že by deti mali strach povedať mi, aké známky majú.
o o o
Naozaj nechápem, že mama zistí až na rodičovskom združení, že jej syn sa zlajdačil. Veď v škole stále fungujú žiacke knižky. Treba sa aktívnejšie s dieťaťom rozprávať a možno aj s učiteľom, pokiaľ sa dá. Aj mimo školy. Dieťa by si nedovolilo klamať, keby videlo aktívny záujem rodiča. Na dovolenku by som ho jednoznačne zobrala, veď je to tiež forma komunikácie s dieťaťom. A možno by sa aj tam naskytla vhodná chvíľa na dôvernejší rozhovor.
o o o
Trestať deti za známky je nenormálne. Každé je také, aké je, z nikoho nemožno spraviť génia. Jediné, čo môžu rodičia urobiť, je sústavne sa dieťaťu venovať a rozoberať veci, ktoré mu v škole nejdú. Dieťa by som za vysvedčenie netrestal, ani neodmeňoval. Pochváliť - to áno, ale odmeny - to nie. Chyba je len v rodičoch - buď sa mu nevenujú, alebo chcú mať z neho to, čím nie je.
o o o
Je dobré, ak na dovolenku pôjde celá rodina spoločne. Prísne tresty by mohli mať presne opačný účinok, mohli by pôsobiť demotivujúco. Nebolo by dobré, aby sa chlapcove vysvedčenie stalo hlavnou témou dovolenky. Zvykol by si na nálepku čiernej ovce rodiny a robil by potom veci, pre ktoré by si toto postavenie naozaj zaslúžil.
o o o
Mám 17 rokov, chodím na osemročné gymnázium. Na vysvedčení budem mať päť dvojok (budem vyznamenaná), a napriek tomu mám "zaracha" - od otca, ktorý chodil na učilište, ale učil sa na jednotky a má vysokú školu. Inokedy som mohla byť von do desiatej, teraz môžem len do ôsmej, teda do konca školského roku sa z domu nepohnem. Musím zrušiť všetky svoje plány. Na polroku som mala štyri dvojky, minulý rok najskôr dve, potom päť.
Väčšina ľudí by za moje vysvedčenie dala neviem čo, a ja sa mám takto. Naša trieda nevyniká a ja patrím jednoznačne k tým lepším, ak nie najlepším. S otcom to však nevyhádam, akurát sa môžem spoliehať, že ho to po čase prejde. Povedal mi, že je mu jedno, či budem naňho nadávať, ale viac naňho nadávajú ľudia v mojom okolí - vraj je to choré. Ja už ani neviem, čo si mám myslieť, akurát mám v sebe hrozný pocit beznádeje. A mimochodom - môj 12-ročný brat bude mať päť trojok, ale to je v pohode. Mama stojí na mojej strane, ale tiež to nepomôže, lebo otec si nenechá od nikoho povedať.
o o o
Ja to vidím tak, že na dovolenku by nemala ísť Karin (ani jej manžel) - za trest, že sa dieťaťu nevenovali. Veľa rodičov sa domnieva, že za výchovu ich dieťaťa je zodpovedná škola, ale sú to práve oni. Keď má syn zlé známky, venujem sa mu, zaujímam sa o jeho výsledky, zájdem do školy, opýtam sa, čo je kritické, čo znesiteľné.
o o o
Ako to, že sa Karin dozvedela o známkach až na rodičovskom? Na svoje deti som si vždy našla toľko času, aby sme sa každý deň porozprávali o škole, aby mi ukázali žiacku knižku a vysvetlili, prečo majú takú známku, akú majú. Nemohlo sa stať, že by niektoré moje dieťa malo známku, ktorú by som neočakávala.
o o o
Za zlé známky sa netrestá, ale za dobré, a najmä za snahu sa odmeňuje. Teda - všetci na dovolenku a poriadne zvážiť, ako odmeniť snaživých súrodencov. Aj s dovetkom, že ak sa mladý posnaží, aj jeho čaká odmena.
