Isnino Shuriyeová si ešte stále pamätá na pocit hrdosti, aký zažívala vždy, keď svojim dcéram zarezala nožom do vonkajších pohlavných orgánov. Keď im odtiaľ vytryskla krv, nôž rýchlo odložila, vzala ihlu a niť a skúsenými pohybmi zašila takmer celé ich vagíny, napísal The New York Times.
"Bola som naplnená hrdosťou," spomína Isnino, matka ôsmich detí. "Cítila som, že pred božím pohľadom robím správnu vec. Tým, že som uzavrela ich vagíny, som ich pripravovala na manželstvo."
Dnes si však skúsená obriezkarka pripadá ako mäsiarka, hriešnica a matka, ktorá ublížila vlastným dcéram. A nielen im. Tradičnú rituálnu obriezku vykonala za dvadsaťpäť rokov ďalším tisíckam kenských dievčat.
Hoci je obriezka v Afrike stále bežná, pomaly je na ústupe. Parlamenty afrických krajín prijímajú dokonca zákony, ktoré tento obrad, spôsobujúci často smrť či doživotné zmrzačenie dievčat, zakazujú. A ženy, ktoré obriezku vykonávali, postupne odkladajú nože.
Keňanka Isnino Shuriyeová je jednou z nich. Rovnakú prácu robila aj jej matka a Isnino jej pritom v mladosti pomáhala - držala dievčatám nohy.
"Myslela som si, že ma matka prekľaje, ak nebudem robiť to, čo bola naša rodinná tradícia."
Plynuli z toho však aj výhody. Isnino mala v celom okolí prestíž a zarábala slušné peniaze. Oveľa viac, než jej manžel, pastier tiav, ktorý zomrel na tuberkulózu.
Odporcom obriezky, ktorí za ňou chodili a presviedčali ju, že to, čo robí, nie je správne, vôbec nerozumela. Oni však boli vytrvalí. Vedeli, že Shuriyeová je široko ďaleko jednou z najskúsenejších obrezávačiek a že má teda vplyv na celú komunitu. Boli presvedčení, že ak sa im podarí zlomiť ju, ďalšie ženy ju budú určite nasledovať.
Obrezávačka však ich argumenty dlho nechcela počuť. Až keď za ňou priviedli moslimských duchovných, a tí ju začali presviedčať, že tradícia, ktorú dodržiava, je škodlivá a nemá podklad v Koráne, veriaca moslimka začala o svojom životnom poslaní pochybovať.
Duchovní jej opakovali, že vagína je pred zrakom Allaha rovnaká súčasť tela ako oko, prst či ruka a že teda obriezka je hriech, ktorý by mal byť odčinený. Tvrdili, že každé dievča, ktoré obrezala, by malo dostať od nej ako náhradu osemdesiat tiav. Isnino, ktorá bola na miestne pomery síce majetná, ale rozhodne nie taká bohatá, aby mohla dievčatá odškodňovať, bola šokovaná. Plakala a prosila duchovných, aby jej povedali, čo má robiť. Dozvedela sa, že jediný spôsob, ako sa vyhnúť vyplateniu náhrady, je získať odpustenie od každého obrezaného dievčaťa.
To bol moment, keď sa Shuriyeová zmenila z obrezávačky na aktívnu oponentku. Začala navštevovať dievčatá, ktorým zákrok urobila, a s plačom ich prosila o odpustenie. Mnohé jej odpustili a pridali sa k nej, aby s ňou bojovali proti tradícii. Lebo najmä to je dôležité. Zákony totiž vykonávanie ženskej obriezky nezastavia. V Keni ju zakázali už pred niekoľkými rokmi, ale aj tak miestne noviny prinášajú stále nové a nové príbehy zmrzačených dievčat, či tých, ktoré pred obriezkou ušli z domu.
