Atletický svet emócií sa začína za cieľovou čiarou. Desaťročia bol tento priestor výsostným územím slovenského športového publicistu Ladislava Krnáča, ktorého - vďaka jazykovým aj odborným znalostiam - organizátori olympiád, šampionátov a veľkých mítingov pozývali na prípravu takzvaných flash interview so svetovými hviezdami pre akreditovaných novinárov.
Bonbóniky z desaťtisícok rozhovorov okoreňujú jeho Tisíc hviezd svetovej atletiky. Vydavateľstvo Timy práve ponúklo na trh druhý diel tejto knihy.
Na obálke tróni skvostná, no podozrievaná americká šprintérka Marion Jonesová. Krnáč dva roky po mužoch zvečnil aj kráľovné dvora kráľovnej športov.
Ženy by mohli atletiku svojou prítomnosťou na hrách zosmiešniť, súdilo sa začiatkom minulého storočia. Pred osemdesiatimi rokmi im však Medzinárodný olympijský výbor otvoril dvere a - neoľutoval to. Terajší šéf piatich kruhov Jacques Rogge dokonca prispel k vydaniu slovenskej knihy o nich. V poďakovaní to tvrdí autor, no špecifikovať ako, tajuplne odmieta.
Dámy sú schopné supervýkonov z lásky, ale aj z nenávisti ku svojim trénerom, tvrdí slovenský výškarský kouč Jaromír Šimonek. Bonmotov je plná kniha. ,,Štatisticky zachytili históriu atletiky mnohí predo mnou. Aj opísali jej veľké podujatia a osobnosti," tvrdí Krnáč. "To, čím som ja mohol a chcel prispieť, sú autentické výroky slávnych atlétok, vykreslené v neopakovateľných súvislostiach."
Najstarší slovenský rekord - hanba pripomínať - platí už tri a pol desaťročia. Aj po takom čase sa však o ňom možno čosi nové dozvedieť. Čas Evy Gleskovej 11,2 (v elektronickej podobe 11,29) pôvodne vôbec nemal platiť. Podľa výsledkovej listiny prvého medzibehu ženskej stovky na mexickej olympiáde 1968 fúkal šprintérkam do chrbta priam uragán: vietor o sile šesť metrov za sekundu. "Všetci na tribúne sme krútili hlavami," spomína Krnáč. "Pražský kolega Jan Popper - na rozdiel od nás - začal konať. Behal od Poncia k Pilátovi. Za pomoci maďarského člena rady svetovej atletickej federácie Józsefa Sira napokon zistil, kde je zrada. Vietor nebol 6,0, ale 0,6. Na druhý deň naradovane mával oficiálne potvrdeným protokolom o československom rekorde."
Atletickým hviezdam ostane Krnáč v pamäti ako muž, ktorému sa zverovali s prvými pocitmi po chvíľach vypätia. "To, čo som chcel napísať o atletike, som už napísal," konštatuje 77-ročný spoluautor olympijských i atletických pamätníc či encyklopédií. "Ešte sa pokúsim splatiť dlh basketbalu."
Basketbal bol šport jeho mladosti - trénoval československú reprezentáciu, ktorá na európskom šampionáte 1961 skončila piata.
MARIÁN ŠIMO
