BRATISLAVA - Ministerstvo práce navrhuje zvýšiť v októbri minimálnu mzdu z dnešných 6080 na 6500 korún. "Dynamický rast priemernej mzdy v minulom roku premietneme aj do rastu minimálnej mzdy," povedal minulý týždeň minister práce Ľudovít Kaník. Podľa neho sa minimálna mzda týka jedného percenta všetkých pracujúcich, čiže zhruba 20 000 ľudí. Za zákonom stanovené minimálne platy pracujú hlavne zamestnanci poľnohospodárstva či odevného a obuvníckeho priemyslu.

Odborárom sa zvyšovanie minimálnej mzdy zdá pomalé. Hovorca Konfederácie odborových zväzov Ľubomír Čierny pre TASR vyhlásil, že odbory žiadajú stanoviť minimum na výplatných páskach na 7920 korún. Minimálna mzda by tak podľa neho oproti priemernej mzde v hospodárstve dosiahla 55 percent, pričom vo vyspelých krajinách je to 60 percent. Zamestnávatelia však varujú, že prirýchle zvyšovanie minimálnych platov by tlačilo na mzdové náklady v niektorých sektoroch, čo by sa mohlo negatívne odzrkadliť v prepúšťaní.

Minimálna mzda je dôležitá pre počítanie minimálnych odvodov do verejných fondov Sociálnej poisťovne. Slúži totiž ako najmenší možný vymeriavací základ. Ľudia s najnižšími možnými platmi dnes platia Sociálnej poisťovni 574 korún mesačne, po zvýšení minimálnej mzdy na avizovaných 6500 korún budú platiť 611 korún mesačne.

Niektoré zmeny vo výpočte odvodov prídu však už od tohto júla. Vtedy sa zvýši maximálny vymeriavací základ pre výpočet dôchodkových a invalidných odvodov a poistenia v nezamestnanosti. Dnes je jeho strop ohraničený trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy z roku 2002, čiže odvody sa počítajú z maximálne 40 533 korún. Od júla sa však začne brať do úvahy trojnásobok priemernej mzdy z vlaňajška, takže maximálny vymeriavací základ vzrastie na 43 095 korún.

Zmena odvodov pre živnostníkov

*Pozn.: návrh ministerstva práce, tabuľka platí pre SZČO s príjmom vyšším ako 121 000 Sk v roku 2002, vymeriavací základ v roku 2003