Vláda podľa neho hneď od samého začiatku konala. "Vtedajšie najvyššie vedenie štátu dalo pokyn námestníkovi ministra zahraničných vecí Stanislavovi Svobodovi, aby rokoval s americkým veľvyslancom absolútne na rovinu a aby mu povedal všetko," povedal Kukan. "Rovnako od nás žiadali, aby sme využili všetky naše možnosti a kontakty rokovať s vládami krajín, u ktorých boli dôvodné možnosti, že spolupracujú s UNITA."

K oslobodeniu rukojemníkov výrazne prispel belgický novinár Jean Wolf. "On zabezpečil spojenie s európskym predstaviteľom UNITA a on bol aj spojkou pri ďalších rokovaniach s UNITA." Zásadnú úlohu podľa Kukana zohral aj Medzinárodný výbor Červeného kríža. "Tí boli skvelí."

Prečo všetko trvalo až rok? "Možno tá delegácia prišla neskôr, no my sme nečakali a cestovali sme po svete. Boli sme v Zaire a iných krajinách, o ktorých sme vedeli, že spolupracujú s UNITA, a že by pri oslobodení našich občanov mohli byť osožné."

Rokovania podľa Kukana neboli ani zdĺhavé. "Možno prvé reakcie boli namierené proti UNITA, no veľmi rýchlo prevládli dôvody, ktoré smerovali k oslobodeniu našich občanov. Tá delegácia UNITA prišla do Prahy, vystúpili z lietadla a pozerali sa, kde na nich budú strieľať alebo ako ich zatknú.

Postupne sa menili. Ja som sa im venoval, išli sme do divadla, na pivo. Odchádzali celí nadšení. Nechceli nič, len to, aby o ich návšteve informovali česko-slovenské médiá."

Kukan sa s rukojemníkmi stretol po ich návrate, teraz už dlhší čas nie. Bola to podľa neho zaujímavá "diplomatická skúsenosť". (mož)