Vo svete uznávaná česká spisovateľská autorita IVAN KLÍMA (1931) vytrvalo píše o veciach, o ktoré - ako hovorí - by sa chcel podeliť so svojimi čitateľmi. V týchto dňoch vychádza v nakladateľstve Academia jeho monografia o Karlovi Čapkovi s názvom Velký věk chce mít též velké mordy. Začiatkom roka vyjde aj v americkom vydavateľstve.

Odkiaľ pramenil záujem Američanov o túto osobnosť?

„Nakladateľ je fanúšikom českej literatúry. Čapek však vychádza v Spojených štátoch takmer nepretržite a je tam vnímaný ako klasik európskej literatúry.“

Nebolo pre vás nevýhodou, že americký čitateľ nemusí ovládať český kontext?

„Pôvodne som knihu zamýšľal len pre amerického čitateľa. Zohľadňoval som, že nemôže poznať podrobnosti z kultúrneho života prvej republiky. Ale potom mi napadlo, že to obdobie už príliš nepoznajú ani ľudia u nás, a preto by mohla byť kniha zaujímavá aj doma.“

Je príznačné, že ani klasik európskeho formátu nebol v bývalom Československu v centre pozornosti. Našli ste vôbec prínosné štúdie o Čapkovi?

„Štúdie marxistických kritikov sú v podstate bezcenné. Najlepšia monografia, a to nehovorím preto, že odpovedám slovenským novinám, je od Alexandra Matušku spred štyridsiatich rokov. Vynikajúca je obsiahla práca profesora Františka Černého o divadelných hrách bratov Čapkovcov. Potom už existujú len čiastkové štúdie a predhovory či doslovy k jednotlivým knihám.“

Nespomenuli ste vlastnú knihu o Čapkovi, ktorú ste napísali pred štyridsiatimi rokmi. V čom je novátorstvo súčasnej?

„Cieľom tej prvej bolo obhájiť Čapka v čase, keď rozhodne nebol v obľube oficiálnej kritiky ani nastupujúcej moci. Za uplynulých štyridsať rokov som predsa len azda viac pochopil, čo je to literatúra. Objavilo sa aj dosť podstatného materiálu o Čapkovom živote. Pokiaľ viem, moja kniha bude prvá, ktorá sa pokúša využiť aj zverejnenú Čapkovu korešpondenciu, takže som oveľa presnejšie mohol sledovať vzťahy medzi Čapkovým životom a dielom. Myslím si, že niektoré časti i hodnotenie diel môžu byť pre čitateľa objavné.“

Patríte k diagnostikom aktuálneho stavu spoločnosti. V akej kondícii je česká spoločnosť?

„Stav je zotrvalý. Pripadá mi, že hmotné prevažuje nad duchovným u väčšej časti spoločnosti. Náklady bulvárnej tlače stúpajú. Zábava a klebety patria k produktom, ktoré sa najviac cenia. Ale nemyslím si, že by sa v tomto česká spoločnosť príliš líšila od iných spoločností. Samozrejme, poznám mnoho ľudí, ktorí sa správajú úplne inak. Niektorí, podobne ako náš prezident, sa usilujú o občiansku spoločnosť. Iní pracujú v rôznych ekologických či humanitárnych organizáciách, verím, že ich pribúda a bude pribúdať.“

Nezaznamenali ste medzi ľuďmi zmeny po 11. septembri?

„Nepozorujem, že by sa česká spoločnosť správala po teroristickom útoku inak než predtým. Zdá sa mi, že zatiaľ čo médiá preháňajú, dokonca som čítal, že sa nachádzame v tretej svetovej vojne, občania si zase, aspoň tak mi to pripadá, bezprostredné nebezpečenstvo príliš nepripúšťajú. Ale koniec koncov, máme za sebou dvadsiate storočie, keď štátnemu terorizmu v Sovietskom zväze, v Nemecku, v Číne, v Kambodži a v desiatkach afrických krajín padlo za obeť vyše sto miliónov ľudí. Po vynáleze zbraní hromadného ničenia žijeme všetci pod hrozbou totálnej skazy. Je skôr zázrakom, že sa zatiaľ hrozba nestala skutočnosťou.“

Minulý rok vám vyšla v Británii esej s názvom Between Security and Insecurity - Medzi istotou a neistotou, v ktorej sa hovorí aj o viere. Zmenila sa v novej situácii aj vaša viera?

„Kniha vyšla nedávno aj česky pod titulom Ako prežiť blahobyt. Hovorím v nej o strate náboženskej viery, ktorú potom nahrádzajú rôzne svetské viery a ideológie. Naozaj si myslím, že tradičná náboženská viera je na ústupe. Útoky teroristov z moslimského sveta nesvedčia o živosti viery, ale o ideologickom fanatizme. Pokiaľ ide o mňa, v mnohé náboženské dogmy neverím, som na to príliš racionálny.“

Čo bude nasledovať po Čapkovi?

„Mám v pláne ešte jednu knihu, ale nechcem to vzhľadom na svoj vek zakríknuť. Môžem vyzradiť len titul: Mé šílené století.“

To znie podobne ako názov knihy Güntera Grassa. O čom bude Klímovo storočie?

„Nebudú to pamäte ani román, niečo medzi beletriou a literatúrou faktu. Zatiaľ študujem materiál. Inak mám množstvo rôznych povinností. Nepravidelne prednášam americkým študentom, pravidelne píšem komentáre pre BBC. Mám aj päť neplatených funkcií, ktoré zaberú dosť času. Rovnako sa pokúšam zvládať všetky technické vymoženosti nášho elektronického veku. Keď pripočítam, že dvakrát týždenne hrávam tenis, je toho pre človeka po sedemdesiatke viac než dosť.“