Školská psychologička deväťročného chlapca, ktorý pravdepodobne v dôsledku problémov v škole vyskočil z piateho poschodia, sa k tomuto prípadu odmietla vyjadriť. O názor sme teda požiadali psychologičku Mgr. MÁRIU ŠIMČÁKOVÚ zo Základnej školy a Gymnázia na Jelačičovej ulici v Bratislave.
Chlapec krátko po páde ešte žil, povedal svoje meno a aj to, že skočil preto, lebo nechcel ísť do školy. Mohli byť jeho problémy také veľké, že to vyústilo do samovraždy?
„Dnešné deti zažívajú také záťažové situácie a stresy, že často reagujú neadekvátne. Nie vždy ich dokážeme pochopiť, skôr ich pocity znevažujeme. Ak mal Marek naozaj depresívne stavy alebo úzkosť z toho, že musel ísť do školy, tak to všetci podcenili. Z vlastných skúseností viem, že pokusy o samovraždu alebo aj dokonané samovraždy majú často svoj pôvod v školskej fóbii a šikane. Možno aj častejšie ako v rodinných problémoch.“
Marek vraj hrubo nadával spolužiakom i učiteľke preto, že ho spolužiaci nechceli pustiť na záchod. Mohlo ísť o šikanovanie?
„Je to možné. Podľa slov matky, že chlapec mal jednotky, chcel byť vždy prvý a bol prílišný háklivý na svoje veci, usudzujem, že táto situácia sa ho mohla dotknúť viac, ako sa zdá. Bol to čistotný, upravený chlapec, pre ktorého predstava, že ho nepustia na WC a niečo sa mu stane, musela byť hrozná. Spolužiaci ho museli dobre poznať, keď naňho išli takto.“
Školská psychologička ho za hrubé správanie navrhla preradiť do inej triedy a dať mu zhoršenú známku zo správania. Odôvodnila to tým, že niečo také nemôžu v škole tolerovať. Bol jej postup správny?
„Ak dieťa začne z ničoho nič hrubo nadávať, byť drzé a zádrapčivé, má problémy so spolužiačkmi, tak treba hľadať príčinu. A tá sa na 90 percent vždy objaví v rovesníckych vzťahoch. Psychologička a učitelia ho nemali odsudzovať a trestať, ale hľadať príčiny jeho správania. Myslím si, že od psychologičky išlo o neprofesionálny prístup.“
Čo hovoríte na postup – lístoček namiesto okamžitého telefonátu rodičom?
„Lístok pre rodičov bol absolútne neadekvátnym riešením. Takéto veci sa riešia zásahom psychológa. Ak sa dieťa pokúsi o samovraždu, je to posledné volanie o pomoc. Marek hľadal oporu u dospelých, chcel, aby ho nejako ochránili pred tým, čo sa deje. Toto sa malo určite riešiť osobným kontaktom s rodičom, nie lístočkom. Matke mali okamžite povedať, že dieťa je psychicky labilné a v takomto okamihu nemalo ísť samo domov!“
Čo by sa malo urobiť, aby sa podobným problémom predišlo?
„Veľmi tvrdo by sa malo ísť po príčinách toho, prečo chlapec zmenil svoje správanie, čo sa v škole dialo. Dospelí neprimerane pripísali všetku vinu jemu. Každé správanie je reakciou na niečo a oni v škole vôbec nepátrali po tom, čo sa deje. A keďže to vyzerá, že problém sa týkal školského prostredia, nemôžu ho prehadzovať na matku. Aj škola musí na seba zobrať kus viny, že nezvládla túto situáciu.“ (sr)
