Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy * Ferdinandovo mesto * Vydavateľstvo PT * Bratislava 2004 * Preložila Magda Takáčová
Problém, či má Bratislava právo nazývať sa veľkomestom, vŕta jej obyvateľom v hlavách už dlho. Nie náhodou dostáva naša metropola často ironický prívlastok najmenšie veľkomesto na svete. Klišé fráza tvrdí, že skutočné veľkomesto urobia z veľkého urbánneho sídla jeho obyvatelia. Veľkomestskí, tolerantní, kozmopolitní občania, ktorí si k miestu, kde žijú, vytvoria hlboký, až intímny vzťah a spolu prispievajú k tajomnému čomusi, čo nazývame genius loci. My, Bratislavčania, iba nejasne tušíme, aké to je, žiť v meste, ktoré túto jedinečnú črtu má. Bratislava svoj genius loci z prvej tretiny minulého storočia do veľkej miery stratila.
Jedným z najvýznamnejších autorov, vďaka ktorým máme možnosť spoznávať legendárnu éru Prešporka, je maďarský historik, archeológ, kaplán a gymnaziálny profesor Tivadar Ortvay (1843 - 1916). Jedným z jeho smerodajných diel je kniha Ulice a námestia Bratislavy z roku 1905, ktorej prvá slovenská verzia po temer sto rokoch je naplánovaná na päť častí. Po vydaní prvého zväzku o štvrti Podhradie (Theresienstadt, Terézváros) prišlo zakrátko na rad aj Ferdinandovo mesto (Ferdinandstadt, Nándorváros). Tento druhý mestský obvod získal svoje meno podľa Ferdinanda V. a siahal od Palisád po dnešné Kollárovo námestie a Špitálsku ulicu.
Ortvayova podrobná topografická práca nemá v bratislavskej historiografii svojej doby rovnocennú obdobu. Autor, mimoriadne dôsledný zberateľ údajov, nazhromaždil k jednotlivým uliciam mesta fakty z dejín správy, justície, hospodárstva, cirkvi, kultúry, ale aj slávnych rodov, rodín i jednotlivých pozoruhodných osobností. Pohľad maďarského historika predstavuje, prirodzene, najmä Pozsony, menej Pressburg a Prešporok, čo však zodpovedá historickej situácii. Slovenské profesionálne dejepisectvo bolo v tom období veľmi skromné. Až po roku 1918, ale výraznejšie až po druhej svetovej vojne, v ňom nastal nebývalý rast.
Ortvay si popri takzvaných veľkých dejinách pozorne všíma aj tie malé, či dokonca najmenšie. Ako dôsledný štatistik uvádza aj presný počet vytrhnutých zubov v nemocniciach, kráv odvedených na porážku, trávnatých porastov či druhov vín vo vychýrených viechach. Pre budúcich autorov historických detektívok neoceniteľné informácie. Oproti pôvodnému vydaniu je to dnešné doplnené unikátnymi dobovými fotografiami a reprodukciami pohľadníc, čo ešte umocňuje autentickosť občas až bizarných Ortvayových topografických podrobností.
Dnešného čitateľa asi najviac zarazia autorove časté jednoduché a jasné charakteristiky politikov, úradníkov či obchodníkov typu "teší sa dobrej povesti" alebo "dôstojne reprezentuje na celom šírom okolí". To znie nielenže ako z dajakého iného mesta, ale priam z inej planéty. Len ironický úsmev môže vyvolať kapitola o bratislavských pobytoch maďarského spisovateľa Móra Jókaia, ktorá ukazuje, že aj tu sa kedysi verejné literárne vystúpenia honorovali. Odmenu za čítačku dobovo uznávaný autor dokonca venoval "na zmiernenie povodňových škôd a do jasieľ sv. Štefana na Blumentálskej ulici".
Vari sa raz dočkáme prekladu Ortvayových rozsiahlych Dejín mesta Bratislavy. Aj aktuálne kniha je však cenným edičným prírastkom na spoznávanie stredoeurópskeho strateného sveta včerajška.
