Už dnes začína politické konzultácie. Ak budú úspešné a lídri dvadsaťpäťky sa dohodnú, 21. júla by nového predsedu komisie mohol schvaľovať Európsky parlament.
Dvaja kandidáti zo začiatku summitu - belgický premiér Guy Verhofstadt a britský komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten sú už mimo hry. Dôvody sú všeobecne známe: Verhofstadta potopili Briti a podľa všetkého aj premiéri z pravicového politického spektra, Pattena nechceli Francúzi.
Verhofstadtovým problémom bolo, že je federalista a nemá rád Ameriku, Pattenovým, že nevie dobre po francúzsky a Británia nie je zapojená vo všetkých európskych projektoch.
Podmienku, aby predseda komisie pochádzal z krajiny, ktorá sa zapojila do všetkých európskych politík, majú Francúzi dodnes. To z hry vylučuje nové štáty, Veľkú Britániu, Írsko (nemajú euro ani Schengen), Dánsko a Švédsko (neprijali euro) a vyvoláva vlnu kritiky na francúzsku aroganciu.
Teraz sa v súvislosti s predsedníckou stoličkou v komisii najčastejšie hovorí o francúzskom šéfovi diplomacie Michelovi Barnierovi a portugalskom premiérovi Jose Manuelovi Barrosovi.
Na obidvoch sa už našli chybičky krásy: Barrosovi vojaci sú v Iraku a premiér organizoval pred vojnou summit na Azoroch pre Goergea Busha, Tonyho Blaira a José Maríu Aznara. Barnier tiež stráca šance: Francúzsko je príliš silný a rozporuplný európsky štát hlavne pre Britov, Poliakov, ale aj malé krajiny.
Nedá sa vylúčiť, že sa objavia nové či staronové mená. Existuje stále aj nádej, že luxemburský premiér Jean Claude Juncker, ktorý je prijateľný pre všetkých, si svoje odmietavé stanovisko ku kandidatúre rozmyslí. (mik)
