Lídri Európskej únie sa v piatok rozišli s pocitom, že našli dohodu o ústave. Teraz budú pre ňu musieť nájsť ešte podporu doma. FOTO - TASR/EPA

Európska únia má od piatkovej noci prvú ústavu vo svojej histórii. Je to zatiaľ len text, na ktorom sa po náročných rokovaniach dokázali dohodnúť jej lídri. Teraz musia zabezpečiť, aby ho schválili ich krajiny. V referende či v parlamente. V niektorých krajinách referendum o ústave predpokladá národná legislatíva, v iných sa lídri budú rozhodovať, či súhlas s ústavou zveria občanom, alebo poslancom v parlamente. Ani v jednom prípade to nebude ľahké.

Ratifikácia

Ratifikácia v národných štátoch zavedenie ústavy do praxe jednoznačne ohrozuje. Nie všade, kde bude o ústave referendum, sa dá predpokladať, že občania sa prihlásia k zložitému dokumentu, ktorý majú problém vysvetliť aj tí, čo ho schválili. Nedá sa vylúčiť ani to, že schvaľovanie ústavy menej nebezpečnou cestou - v parlamente bude všade hladké.

Navyše ratifikácia ústavy, rovnako ako nedávne voľby do Európskeho parlamentu, nebude o podstate veci, ale o aktuálnych vnútropolitických problémoch a zjednodušujúcich mediálnych kampaniach.

Posledným príkladom ratifikácie európskej zmluvy je írske referendum o Zmluve z Nice (ústava ju nahradí) v roku 2002. Vtedy sa nehovorilo o novom systéme hlasovania, vážených hlasoch, práve veta, ale o strate suverenity, umožnení potratov a diktáte veľkých.

Európski lídri, ktorí sa v piatok v noci po hodinách ťažkých bojov usmievali do kamier, budú teda mať v nasledujúcich dvoch rokoch čo robiť, aby im ich občania alebo ich volení zástupcovia dali súhlas. A netýka sa to len Veľkej Británie.

Dohody

Ďalšia výzva bruselského summitu sa týka spôsobu, akým sa únia k ústave dopracovala. Aj predtým bolo zrejmé, že všetky zásadnejšie unijné rozhodnutia sú ťažko vydretými kompromismi, dohodami na poslednú chvíľu pod tlakom partnerov a verejnej mienky.

Debaty o ústave ukázali, že hľadanie kompromisu v dvadsaťpäťke bude komplikované a ak sa ústava ujme, zrejme ešte zložitejšie ako doteraz. Ústava, hlavne časť o prijímaní rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou, je totiž nastavená tak, aby krajiny nútila hľadať skupinové záujmy, či vytvárala ad hoc zoskupenia, čo vôbec nepovedie k väčšej transparentnosti únie. Pritom práve pre zjednodušenie a sprehľadnenie únie ústava vznikala.

Niektorí analytici upozorňujú, že presadzovanie skupinových záujmov ešte viac úniu priblíži ku konceptu dvojrýchlostnej Európy - teda, že niektoré politiky budú uplatňované len v niektorých krajinách tak, ako je to v prípade spoločnej meny či schengenského priestoru.

Paríž a Berlín

Schvaľovanie ústavy aj debaty o novom šéfovi Európskej komisie sú veľkou výzvou aj pre Francúzsko a Nemecko. Podľa kuloárov sa hlavne nové členské štáty postarali o to, aby bolo čoraz zrejmejšie, že dominancia Paríža a Berlína v únii sa končí. Nové štáty ukázali, že sú menej antifederalistické a viac proamerické, ako by sa Nemcom a Francúzom pozdávalo. "Toto je Európa, v ktorej sa Británia môže cítiť ako doma," hovorí britský premiér Tony Blair.

V Bruseli sa veľa hovorilo o tom, ako svoje postoje koordinovali Briti, Taliani, Portugalci - teda krajiny, ktoré podporili vojnu v Iraku. Z toho vyplýva, že slová o konci krízy na oslavách vylodenia spojencov v Normandii boli príliš optimistické.

Hoci ústavu napadá domáca opozícia v mnohých krajinách a aj legislatívci hovoria, že pre laika je prakticky nečitateľná a zrejme aj horšia, ako sa pôvodne navrhovalo, tešiť sa môže Írsko. Ako menšia a v únii relatívne novšia krajina dokázalo, že sa vie postarať o to, aby sa narodil kompromis.

Aké zmeny prinesie ústava

skončí sa rotujúce predsedníctvo, nahradí ho stály prezident Európskej rady Európa bude mať ministra zahraničných vecí od novembra 2009 sa zmení rozhodovanie dvojakou väčšinou: rozhodnutie sa prijme, ak ho podporí najmenej 55 percent členských štátov, ktorých však nesmie byť menej ako 15, a musia zároveň predstavovať aspoň 65 percent obyvateľov únie. Existuje tu aj poistka: rozhodnutie budú môcť zablokovať najmenej štyri krajiny menej možností na uplatnenie práva veta: rozšíri sa počet oblastí, o ktorých sa bude hlasovať väčšinovým hlasovaním. V najcitlivejších oblastiach však ostane zachované veto (dane, rozpočtová a zahraničná politika) alebo aspoň záchranná brzda, ktorá členskej krajine umožní oddialiť väčšinové rozhodnutie, či dosiahnuť jeho zmenu (sociálna politika, justičná spolupráca) od roku 2014 bude mať Európska komisia toľko komisárov, aby ich počet zodpovedal dvom tretinám členských štátov únie, ak sa dovtedy únia nerozhodne inak. Každý štát bude mať zástupcu v komisii dve funkčné obdobia z troch počet kresiel v Európskom parlamente sa zvýši na 750 (dnes 732), jeho právomoci sa zvýšia ústava zavádza klauzulu solidarity v prípade teroristického útoku únia má právnu subjektivitu obyvatelia únie získajú ústavou právo iniciovať legislatívu: ak o to požiada milión obyvateľov únie, Európska komisia bude musieť predložiť návrh zákona v danej oblasti existuje možnosť členského štátu vystúpiť zúnie (tasr, mik)

Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Brusel