Ak by takúto autobiografickú spoveď napísal žijúci politik, vyvolal by škandál. Úprimnosť a podrobnosť, s ktorou žijúca legenda molekulárnej biológie opisuje svoje pikantné dobrodružstvá najmä v rokoch 1953 - 56, je totiž mimoriadna. Na prvý pohľad môže vzbudzovať dojem, že slávny mladý muž, ktorému akoby len tak, mimochodom, spadol do lona najväčší objav biológie 20. storočia, prestal sa usilovať o rozlúštenie záhad života, ale zameral svoj intelekt skôr na odhalenie tajomstiev spální mladých britských a amerických dievčat.
Watsonovo kľučkovanie medzi najvýznamnejšími britskými a americkými univerzitami ako keby malo jediný cieľ: zamilovať sa tam niekde do tej pravej. Watson opustil významný post na renomovanom Caltechu (Kalifornský technologický inštitút) a premiestnil sa na menej renomovaný Harvard preto, že sa mu tam naskytla väčšia šanca stretnúť sexy spoločníčku.
Nuž, nie nadarmo sú v titulku knihy aj ženy; sú tam však aj, a to na prvom mieste, gény (žiaľ, v českom preklade sa stráca hravé kúzlo anglického Genes, Girls, Gamow). Pokiaľ ide o gény, Watsonova autobiografia a jeho stretnutia a spolupráca s najväčšími biológmi, fyzikmi a chemikmi tých čias (Franklinová, Feynman, Crick, Bragg, Mayr, Pauling) svedčia nielen o ich bystrých hlavách, ale aj o neuveriteľnej kľukatosti a náhodnosti dejov v celom svete vedy.
Watson nám berie posledné ilúzie, ktoré by sme ešte mohli mať; ani vo vedeckom svete nie je nič naplánované alebo iba racionálne. Je to svet veľmi podobný tomu, v ktorom žijeme všetci a v ktorom sa správame tak, ako nám to dovolia okolnosti. Watson ho vylíčil tak dokonale, ako to vedel, a podľa všetkého zakryl len málo, ak vôbec niečo; zrejme mu to nedovoľovala jeho poctivá nátura a vynikajúca pamäť (či si v tom čase písal denník, nám neprezradil).
Ale netreba zabudnúť ani na tretie z Watsonových veľkých G, ktoré malo gargantuovské rozmery: nielenže ruský rodák meral takmer dva metre, ale rovnako veľká bola jeho neláska ku konvenciám (a láska k poháru whisky, ktorý odkladal azda len v spánku - Gamowa na obálke knihy však nevedno prečo symbolizuje ruská stoličnaja). Za Gamowovou vášňou pre rôzne bláznovstvá sa však vždy skrýval veľkolepo uvažujúci rozum, a jeho nápady zanechali stopy v dejinách fyziky aj biológie. Faksimile viac ako dvadsiatich Gamowových listov, ktoré Watsonovi napísal (aj vo vlaku), osvetľujú nielen zrod nových vedeckých myšlienok, ale aj vznik a fungovanie jedného z Gamowových bláznivých vynálezov, RNA-kravatového klubu. Jeho členmi bolo dvadsať najvýznamnejších vedcov, ktorých spájala rovnaká kravata navrhnutá Gamowom a rovnaká túžba pochopiť význam ribonukleovej kyseliny (RNA) v syntéze bielkovín.
Peter Pauling, syn slávneho Linusa Paulinga (toho Paulinga, ktorý získal dve Nobelove ceny, veril, že ohromné dávky vitamínu C liečia rakovinu a sám na rakovinu nakoniec zomrel), v úvode ku knihe napísal: "Odporúčam, aby toto dielo ležalo na každom konferenčnom stolíku a nechýbalo ani v kaderníctve, aby si dámy pod sušičom vlasov čítali knihu, ktorá je na veľa spôsobov zábavná."
Ťažko povedať, ako to Peter myslel. Sám je jednou z najpostihnutejších postáv knihy, asi preto, že mal rád ženy, a ženy mali rady jeho; Watson na jeho úspechy v tomto smere možno trochu žiarlil. Nuž, ale veď aj velikáni majú svoje drobné ľudské slabôstky.
