BRATISLAVA - Za likvidáciu slovenských jadrových elektrární pravdepodobne zaplatia občania - v cenách elektriny. Vo fonde, ktorý má financovanie likvidácie jadrovoenergetických zariadení a vyhoreného paliva na starosti, totiž chýbajú miliardy a tento dlh si na plecia nechce brať žiadny potenciálny privatizér Slovenských elektrární. Riešenie vidí minister hospodárstva Pavol Rusko v premietnutí nákladov do cien elektriny: domácnosť s priemernou spotrebou by v ročnej faktúre zaplatila o 300 až 350 korún navyše.

Pri súčasnom tempe tvorby štátneho fondu likvidácie jadrových energetických zariadení sa peniaze minú v roku 2039. Potom sa vo fonde začne tvoriť len diera, ktorá do roku 2100 postupne vzrastie až na 88 miliárd korún. Na najbližších takmer 130 rokov sa počíta s tým, že na odstavovanie elektrární či bezpečné uskladnenie vyhoreného paliva bude potrebných viac ako 145 miliárd korún v dnešných cenách.

Pri terajšom spôsobe financovania však fond získa iba asi 56 miliárd. Dôvodom deficitu je, že fond sa začal tvoriť neskoro - až v roku 1995, kým prvá jadrová elektráreň začala vyrábať elektrinu v roku 1972. Neplánové výdavky pohltila aj havarovaná bohunická elektráreň A1, ktorá na svoju likvidáciu počas krátkej životnosti nestihla zarobiť.

Ministerstvo hospodárstva chce tento problém riešiť zvýšením cien elektriny. "Domácnosť z toho dôvodu zaplatí za rok o 300 až 350 korún navyše. To je približne jedna koruna denne. Zároveň chceme, aby sa príspevky do fondu odvádzali nie z vyprodukovanej elektrickej energie na území Slovenska, ale zo spotrebovanej, čiže aj z tej dovezenej," povedal minister Rusko. Takto sa podľa neho fond dostane z deficitu o sto rokov. Minister chce svoj návrh predložiť na schválenie vlády v najbližšom období.

Na likvidáciu v súčasnosti platia elektrárne. "Slovenské elektrárne ročne odvádzajú do fondu na likvidáciu asi 2,6 miliardy korún," potvrdila hovorkyňa elektrární Jana Kaplanová. Dorovnať chýbajúcich takmer 90 miliárd vo fonde však budúci kupec 66-percentného podielu elektrární neplánuje. Český záujemca ČEZ rovnako ako ruský RAO UES požadujú, aby túto otázku vyriešila vláda, inak sa predajná cena prudko zníži.

Ďalšou možnosťou, ako riešiť deficit fondu, je podľa štúdie Slovenských elektrární dobudovanie ďalších zdrojov - 3. a 4. bloku Mochoviec a pokračovanie prevádzky V1 až do roku 2015. Tým by sa zvýšil aj odvod platený elektrárňami do fondu, ktorý sa odvíja od množstva vyrobenej elektriny a inštalovaného výkonu.

"Dobudovaním nových zdrojov sa zlepšuje bilancia tvorby a čerpania štátneho fondu. Aj keď inventár uloženého vyhoreného paliva bude vyšší, náklady na hlbinné ukladanie nerastú priamo úmerne množstvu vyhoreného paliva. Je to spôsobené tým, že mnohé náklady sú fixné. V dôsledku toho merné náklady na uloženie tony vyhoreného paliva sú nižšie," tvrdí štúdia elektrární, s ktorou sa ministerstvo hospodárstva stotožňuje.

Koľko ročne stojí jadrový odpad

Zdroj: Správa o hospodárení štátneho fondu likvidácie  jadrovoenergetických zariadení za rok 2003

Koľko chýba vo fonde na likvidáciu jadrových zariadení

Zdroj: Štúdia Slovenských elektrární a ministerstva hospodárstva