Povinnosť obsadiť post kontrolóra obciam vyplýva z najnovšej novely zákona o obecnom zriadení. Minister Daniel Lipšic ju navrhol uzákoniť pre to, že "pomerne veľká časť najmä menších obcí" využívala nejasnú vetu v pôvodnom zákone. Ten hovorí len o povinnosti funkciu "zriadiť". Viaceré obce túto povinnosť síce splnili, ale kontrolóra nezvolili.

Ale ani povinnosť zvoliť kontrolóra ešte stále nezaručuje, že sa kandidát naozaj ujme funkcie. Voľbu totiž obecné zastupiteľstvo "potvrdzuje" uznesením. Tento dodatok dostali do Lipšicovej novely poslanci na návrh Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa poslanca Karola Mitríka (SDKÚ) sa takto "umožní predísť zbytočným súdnym sporom" pre to, že výsledok voľby nebol oficiálne zaznamenaný.

Právnikovi Jaroslavovi Pilátovi sa zdá takéto zdvojenie dosť nezvyčajné. "Orgán, ktorý vykonal voľbu, si svoju voľbu následne na to potvrdí..."

Bez schválenia uznesenia bude teda voľba kontrolóra neplatná a postup sa opakuje. Ale dokonca ani v prípade, že zastupiteľstvo voľbu uznesením potvrdí, ešte nič nemusí byť definitívne.

Starosta totiž môže uznesenie pozastaviť, "ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné". Ak to urobí, zastupiteľstvo jeho veto môže prehlasovať, avšak tentoraz prinajmenšom trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Pilát si myslí, že formulácia, ktorú parlament do návrhu novely doplnil, "môže výrazne sťažiť uvedenie kontrolóra do funkcie". Aj spolutvorca návrhu Ján Hruba pripúšťa, že "schválený text môže jednoduchosť voľby komplikovať".

Mitrík sa toho neobáva: "Keď sa nájde vôľa na zvolenie, nájde sa aj na prijatie uznesenia."

V novele sa píše, že obce, v ktorých kontrolór zvolený nie je, ho zvolia do 1. januára 2005. S právoplatne zvoleným kontrolórom starosta už musí podpísať pracovnú zmluvu - do 14 dní odo dňa voľby. Obciam, ktoré zákon porušia, však nehrozia žiadne sankcie.

Podľa Mitríka sa o nich uvažovalo, no napokon od tohto ustúpilo. Myslí si, že ak obec miesto kontrolóra neobsadí, voliči to starostovi či zastupiteľstvu v najbližších voľbách spočítajú.

JOZEF ČAVOJEC

Kontrolóra v Martine zvolili, ale primátor to zvrátil

Presné údaje o tom, koľko obcí nemá kontrolóra, pravdepodobne neexistujú. Transparency International Slovensko (TIS), odvolávajúc sa na združenie slovenských hlavných kontrolórov, tvrdí, že inštitút je zriadený len v približne 60 percentách obcí a miest. Údaj je z minulého roka.

Kontrolór podľa TIS nezriedka chýba aj vo veľkých mestách so stámiliónovými rozpočtami. Jedným z nich je napríklad Martin.

Čo sa v Martine stalo? Tamojšie mestské zastupiteľstvo vo februári zvolilo za hlavného kontrolóra Petra Kašubu. Výsledok voľby potvrdilo uznesením, primátor Stanislav Bernát však uznesenie pozastavil.

Bernát uvedenie Kašubu do funkcie pokladá "pre mesto za zjavne nevýhodné", lebo "je nestabilný a nemá podľa môjho názoru dostatočné morálne vlastnosti na to, aby vykonával takúto funkciu". Kašuba to označil za nezmysly. "Spýtajte sa ľudí, ktorí tu žijú," povedal.

Zastupiteľstvo primátorovo veto neprehlasovalo, keďže sa na to nenašla trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Kašuba mestský úrad zažaloval na Okresnom súde v Martine, prvé plánované pojednávanie sa však neuskutočnilo, lebo Bernát požiadal Krajský súd v Žiline, aby martinskému okresnému súdu prípad odňal a pridelil inému.

To, že mesto kontrolóra nemá, podľa Bernáta nie je tragédia, kontrolu vraj vykonáva oddelenie kontroly a sťažností mestského úradu. (joč)

O čom novela jeNovelou jej navrhovateľ, minister Lipšic zamýšľal zefektívniť vnútornú kontrolu v územnej samospráve. O plate kontrolóra už nebude rozhodovať zastupiteľstvo, ale odvodí sa z priemernej mzdy v hospodárstve a počtu obyvateľov toho-ktorého sídla.

"Prispeje to k väčšej nezávislosti kontrolórov," myslí si hlavná kontrolórka Michaloviec Marta Bobovníková. Viceprimátor Žiaru nad Hronom Roman Zaťko súhlasí: "Len tak sa dá zaručiť nezávislé postavenie kontrolóra, čo je pre výkon jeho funkcie nevyhnutné."

Obciam, ktoré si vlastného kontrolóra nemôžu dovoliť, zákon umožňuje dohodnúť sa, že kontrolovať ich bude "spoločný" kontrolór. Starosta Kolty (okres Nové Zámky) Štefan Čomor tomu nedáva veľké šance. "Ktorá obec je ochotná úplne cudziemu človeku predložiť svoje hospodárenie?" pýta sa.

Nezávislosť kontroly Lipšic navrhol zabezpečiť aj tým, že sa kontrolórovi neumožní byť členom politickej strany.

Hoci jednu vetu o tom parlament z návrhu zákona vypustil, stranícki kontrolóri to predsa len budú mať ťažšie. V prechodných ustanoveniach zákona totiž zostalo, že kontrolór, ktorý je členom politickej strany, "je povinný vzdať sa tohto členstva alebo urobiť právne relevantný úkon", ktorý k tomu smeruje, do 1. októbra 2004, "inak sa má za to, že sa v tento deň funkcie vzdal".

Na problém denník SME upozornil Hrubalu i poslanca Mitríka. Hrubala postup parlamentu posúdil ako chybu. "Vyrobili sme istý problém," priznal Mitrík, no podľa neho z toho netreba robiť tragédiu. Povedal, že povinnosť kontrolóra vzdať sa členstva v strane platí len do 1. októbra, potom už nie. (joč)