Na odporúčanie priateľov som sa v Bratislave vybral do jednej z pizzérií. Vychýrenej, vraj jednej z prvých na Slovensku. Vôbec mi tam však nechutilo. Nechal som polovicu veľkej porcie - a nenechal žiadne prepitné. Bola to najhoršia pizza, akú som kedy jedol. Zmienil som sa o tom kamarátke, Talianke žijúcej v Bratislave. Samozrejme, s tým, že jej tamojšiu pizzu vonkoncom neodporúčam. Na moje prekvapenie ona tú pizzériu poznala. A potvrdila to, čo som už počul od iných - to je pravá talianska pizza, a naozaj najlepšia v Bratislave.
Najlepšia pizza podľa môjho gusta je hrubá, na vrchu s množstvom ingrediencií a trošku štipľavá. Takto ju poznám z Japonska, Ameriky, jedol som ju aj v Austrálii. Preto mi odrazu tenká, iba skromne ochutená pizza nechutila. Teraz viem, že som toho o talianskej kuchyni vedel pramálo. Napokon, hovorí sa, že ľudia, ktorí milujú taliansku kuchyňu vo vlastnej krajine, a potom ju ochutnajú priamo v Taliansku, bývajú často prekvapení a sklamaní inou, nepoznanou chuťou. Zvykli si na vymyslenú a zvyklostiam rodnej krajiny prispôsobenú chuť pizze. Vnímam to ako negatívny jav. Globalizáciu jedla a chutí.
Japonsko je ostrovná krajina. Japonci preto jedia denne množstvo darov mora. Napríklad typickými raňajkami nie je vianočka s maslom a medom, ale grilovaný losos. Mnohí ľudia však ani nezaregistrovali, že väčšina lososov na japonskom trhu dnes pochádza z Nórska. Súčasný dopyt Japonsko jednoducho nedokáže pokryť z vlastných zdrojov, a okrem toho, ryby z dovozu nie sú drahé. Vlani sa v Japonsku pretriasal prípad, keď predajca vydával ryby z dovozu za japonské, s japonským názvom. Išlo však iba o podobný druh, aký sa vyskytuje aj v Japonsku a zákazníci boli klamaní.
Globalizácia jedla a chutí podľa môjho názoru zapríčiňuje i to, že ľudia zabudnú na pôvodnú, originálnu chuť niektorých potravín. Japonská kuchyňa je teraz vo svete vraj v móde. Je zdravá, diétna. Iste poznáte napríklad tofu. Aj na Slovensku sa dá v potravinách kúpiť výrobok s názvom tofu, ale s japonským nemá absolútne nič spoločné. Tvar i chuť sú úplne odlišné od pravého japonského tofu. Slovenské tofu je tvrdé ako syr, pravé tofu je veľmi krehké. Slovenské tofu však určite viac ulahodí zákazníkom s európskymi chuťovými pohárikmi. Myslím si dokonca, že pravé tofu by u vás nemalo veľký úspech. Prispôsobovanie chutí teda do istej miery dáva zmysel, hoci, mrzí ma, že pod tofu si predstavujete čosi celkom iné. Ale veď ani ja som doteraz nevedel, ako chutí pravá pizza.
MASAHIKO
