Jednou zo sprievodných akcií festivalu Artfilm je Most slávy. Minulý rok na ňom cenu Hercova misia prevzala herečka Jiřina Bohdalová. FOTO - TASR
Niektorí z nich sem už niekoľko rokov chodia pravidelne, a idú aj na také filmy, na ktoré by inak nikdy do kina nešli," hovorí programový riaditeľ festivalu Vladimír Štric. "Zvykli si aj filmoví tvorcovia, na Artfilm majú dobré spomienky, chcú tu premiérovať svoje filmy, a tak nám ich sami posielajú."
Tento rok sa ponúkalo takmer 360 filmov. "Celosvetové štatistiky hovoria, že len desať percent z nakrútených filmov je kvalitných alebo nadpriemerných. Ale z nich sú len dve percentá výnimočné. Naše kritériá sú prísne, stáva sa nám, že filmy, ktoré vyradíme, neskôr uvidíme na nejakom inom festivale."
Dramaturgia festivalu dbá na to, aby diváci videli filmy s netradičnými témami a netradičnou formou. Nemala by to však byť taká avantgarda, ktorú by neboli schopní pochopiť. "Keď chodím po prehliadkach národných kinematografií, vidím, že v každej z nich je stále miesto aj na experimentálny film. Nielen ten sa však hodí na náš festival. Medzi vybranými filmami sú aj komerčne veľmi úspešné. A medzi týmito dvoma pólmi je veľmi veľa trendov a prúdov. Artfilm tak môže ukázať cesty, ktorými sa kinematografia možno nikdy nebude uberať."
Tri súťažné sekcie
V Trenčianskych Tepliciach sú tri súťažné sekcie. V sekcii Art Fiction súťažia hrané artfilmy a celovečerné fiktívne dokumenty. "Len pred niekoľkými dňami sme dostali český film Silné kafe. Bol výborný, nebol dôvod nezaradiť ho. Mne osobne sa veľmi páči aj islandský film Chladné svetlo a švédsky Zlo," hovorí Štric. V sekcii Artefakty sú krátke dokumentárne a experimentálne filmy. V sekcii Na ceste zasa súťažia dokumentárne, experimentálne a krátke filmy študentov vysokých škôl. "Niektoré zo študentských filmov by sa dali pokojne zaradiť do predchádzajúcich sekcií a mohli by sa hneď premietať v kinách. Sú profesionálne urobené. Nám však ide práve o tú študentskú hravosť, ktorá nie je zväzovaná producentmi a financiami. Škoda, že nie všetci študenti využívajú možnosť vyskúšať si v škole úplne všetko."
Jedným z hostí Artfilmu bude brazílska filmová kritička Fatita Celes. Svojím rozprávaním doplní obraz o brazílskej kinematografii, ktorej je venovaná nesúťažná sekcia Brazil! Ani jeden z filmov, ktoré sa na Artfilme premietnu, nereprezentuje hlavný prúd brazílskej kinematografie, v súčasnosti ovládaný najmä témou násilia. "Osem filmov nám podá dve správy," hovorí Štric, "Jednou je správa o tom, čo a ako sa v Brazílii nakrúca, a tou druhou je správa o brazílskej spoločnosti. Možno vás prekvapí dokument Samba. Zistíte, že v Brazílii je to vysoká škola vážneho priemyslu. Nádherný námet má film Na kraji sveta. Rozpráva o mladom človeku, ktorý sa po štúdiách v Európe v tridsiatych rokoch rozhodol s pomocou kamarátov nakrútiť film. Odvtedy už žiadny film nenakrútil, ale ten jeden bol nedávno vyhlásený za najlepšiu brazílsku snímku všetkých čias."
Čokoľvek od Woodyho Allena
V sekcii Blízko od hraníc sa premietajú filmy z okolitých krajín. Všetky z nich sú zo súčasnosti. Česko zastupuje dokument Theodory Remundovej Ničeho nelituji. V Trenčianskych Tepliciach nemohol súťažiť, lebo o pár dní bude na festivale v Karlových Varoch. "Je to veľmi silné kino. Možno odpovedá na to, ako by sa dali nakrúcať dokumenty," upozorňuje Štric.
Zvláštnou kategóriou je Artfilm Fest. Stretávajú sa v nej viaceré záujmy - slovenskí distribútori chcú premiérou na Artfilme posilniť svoje kampane k filmom, ktoré čoskoro prídu do kina, veľkí svetoví distribútori sem zas prichádzajú hľadať pre svoj film slovenských partnerov. Organizátori chcú zároveň premietnuť to, čo tak skoro do kina nepríde. Jedna projekcia stojí 1000 eur. V tejto sekcii je aj film Sophie Coppola s Billom Murrayom Stratení v preklade a Čokoľvek, nový Woody Allen.
V Slovenskej sezóne sú len štyri naše filmy. Vladimír Štric vysvetľuje: "Je to málo, ale z toho mála, čo sa u nás nakrúti, našimi kritériami viac neprešlo. Tri naše filmy - I.35, Steblá trávy a Z ulice - sú však v súťažných sekciách."
Filmy, ktoré sú na Artefakty pridlhé a na celovečerné zase prikrátke, sa zišli v nesúťažnom Oficiálnom výbere. "Sú to filmy určené najmä pre televíziu. Sú dobré, len technické kritériá im neumožňujú súťažiť," hovorí Štric. "Pozoruhodný je film Jedenásť rokov farieb - o tom, ako vznikal animovaný film OIO zo súťažnej sekcie Artefakty. Oba nakrútil Kanaďan Simon Goulet. Je dôkazom silnej umeleckej vôle. Najviac som však zvedavý, ako slovenské publikum prijme Príhody líšky Bystroušky. Je to totiž animovaná opera, ešte k tomu v angličtine."
Autor: KRISTÍNA KÚDELOVÁ
