Premiér Dzurinda s predsedajúcim írskym premiérom Ahernom (vpravo) a írsky šéf diplomacie Cowen (vľavo) so slovenským kolegom Kukanom. Slovensko bolo včera na summite prvýkrát v postavení plnoprávneho člena únie. FOTO - TASR/EPA
Po šiestich mesiacoch sa lídri Európskej únie opäť stretli v Bruseli, aby hovorili o európskej ústave. Kým pred polrokom hovorili hlavne o tom, na čom sa nie sú schopní dohodnúť, včera boli optimistickejší. Všetci totiž vedeli, že ďalšie fiasko si už nemôžu dovoliť. Napriek tomu nikto nechcel povedať, že ústava bude.
"Budeme mať veľmi produktívne a užitočné stretnutie. Dúfam, že všetko pôjde dobre," povedal írsky premiér Bertie Ahern. Nemecký kancelár Gerhard Schröder rovno povedal, že "existuje dobrá možnosť dohodnúť sa".
Írsky kompromisný návrh o sporných bodoch euroústavy, ktoré tvoria len zlomok textu celého dokumentu, priniesol významný posun v otázke hlasovania. Íri navrhujú, aby bol na prijatie návrhu v európskej rade potrebný súhlas 55 percent krajín, v ktorých žije 65 percent obyvateľov únie. To celkom nevyhovuje menším štátom, medzi nimi aj Slovensku, a tak Dublin podľa očakávania prišiel s myšlienkou tzv. poistky. Bude to znamenať, že blokačnú menšinu - teda skupinu štátov, ktoré budú schopné zablokovať rozhodnutie ostatných, musia tvoriť najmenej štyri krajiny. Inak by totiž hrozilo, že akékoľvek rozhodnutie by vo svoj prospech mohlo zvrátiť napríklad ľudnaté Nemecko s dvomi väčšími krajinami.
Íri sa tiež pokúsili vyrovnať s tým, na ktoré oblasti sa pri hlasovaní v únii bude vzťahovať právo veta. Na zlepšenie priechodnosti slúži zatiaľ dosť nejasný a komplikovaný návrh systému záchranných bŕzd. Cieľom návrhu je presunúť čo najviac oblastí do sféry hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ale pri tom krajinám umožniť, aby sa mohli chrániť a argumentovať národnými záujmami, keď je pre nich niektorý návrh neprijateľný.
Pred rokovaniami sa ešte nevedelo, na ktoré oblasti sa bude vzťahovať právo veta. Faktom však je, že Briti na ňom trvajú v oblasti daní, zahraničnej polititiky, sociálnych vecí a financovania únie. Pozorovatelia však očakávajú, že Briti sa niektorých požiadaviek budú musieť vzdať. Pre Slovensko sú nedotknuteľné dane.
Pomerne hladko by mal prejsť írsky návrh na zmenšenie komisie na 18 komisárov. Od roku 2014 by tak každá krajina mala komisára v dvoch z troch 5-ročných období.
Veľké problémy nebudú mať lídri únie ani s tým, že v Európskom parlamente pribudne šesť kresiel, ani s tým, že majú predĺžiť mandát Javierovi Solanovi vo funkcii najvyššieho predstaviteľa únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Ak by sa lídrom na ústave podarilo dohodnúť, začala by platiť najskôr v roku 2006. Musia ju totiž schváliť vo všetkých 25 krajinách.
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Brusel
