Vodu na umývanie a kúpanie si musia rodiny, ktoré odstavili od teplej vody, ohrievať. Pýtajú sa, kto im zvýšené výdavky zaplatí.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
"Nemáme ani korunu dlhu, všetko si riadne platíme. Každý deň si musíme na elektrickom variči zohrievať vodu na umývanie a kúpanie. Som zvedavá, čo budeme robiť, kto nám zaplatí nedoplatky za elektriku," hovorí Hedviga Farkašová.
Niektorí ľudia zo Štúrovej ulice sa kúpu a umývajú v studenej vode, aby ušetrili. Vodu zohrievajú len pre malé deti, tak ako v rodine Petrášovcov. Je to pod ľudskú úroveň, tvrdia.
Do problémov sa stovky Detvanov dostali po tom, čo plynári odstavili od dodávky plynu kotolňu, ktorá patrí Strednému odbornému účilišťu strojárskemu v Detve. Tá následne odpojila bytovky od tepla a teplej vody. Dôvodom prerušenia dodávok pre kotolňu SOU je približne štvormiliónový dlh voči plynárom.
Riaditeľ SOU Peter Debnár tvrdí, že na prevádzku kotolne nemajú dostatok peňazí. Len v tomto roku im znížili rozpočet o viac ako šesť miliónov korún a peniaze budú chýbať aj na platy učiteľov, takže v učilišti sa bude prepúšťať.
"Už vlani sme žiadali Banskobystrický samosprávny kraj, aby kotolňu previedli na mesto. Požiadavka sa však nedostala do programu rokovania regionálneho parlamentu," tvrdí riaditeľ učilišťa. S prevodom alebo predajom kotolne mestu musí súhlasiť samosprávny kraj. Podľa informácií riaditeľa školy mesto žiada prevod kotolne za korunu, v minulosti však samospráva chcela za kotolňu približne 100-tisíc korún. O osude kotolne by sa malo rozhodnúť v najbližších dňoch.
V prípade, že sa situáciu nepodarí riešiť, vedúci tepelného úseku spoločnosti Bytes Detva Ján Nosáľ navrhuje prepojenie spomínaných 120 bytov na inú kotolňu. To by si však vyžiadalo náklady okolo 5 miliónov korún. Nosáľ predpokladá, že prípojka by mohla byť hotová do začiatku vykurovacieho obdobia, teda do októbra tohto roku. Podľa šéfa tepelného úseku Bytesu by sa investícia nemusela prejaviť vo zvýšených cenách za dodávky tepla.
