Švédski fanúšikovia pred štadiónom.
FOTO - AUTOR
"Lisabon je úžasný. Rád by som ho spoznal lepšie, dúfam, že si tu ešte zahráme," lúčil sa s novinármi na štadióne Joseho Alvalada švédsky futbalový svetobežník Henrik Larsson, ktorý sa dvoma gólmi do siete Bulharska priradil v streleckej tabuľke EURO k fenomenálnemu Francúzovi Zidanovi. Larsson je syn Kapverdského rybára, narodený vo Švédsku, a 22-tisíc Kapverďanov tvorí najväčšiu etnickú menšinu práve v Portugalsku.
Žltomodré dresy švédskych fanúšikov objavovali krásy Lisabonu plnými dúškami až do rána. V štvrti Bairro Alto, plnej úžasnejších barov, než ich popisujú turistickí sprievodcovia, potomkovia Vikingov triumfálne poskakovali v rytme rezkej melódie, známej z hokejových šampionátov, do vysilenia. Možno zafungovala aj moreplavecká blízkosť.
Čaro starobylej ošarpanej krásy krivoľakých uličiek na pahorkoch okolo širokého ústia rieky Techo si rýchlo podmaní aj racionálne stavaných vyznávačov futbalového šialenstva. Zasiahne ich Saudade, zmes nostalgie za slávnou minulosťou až melancholickej odovzdanosti nevyspytateľným cestám osudu s roztúženou nádejou do budúcnosti. Lisabon ju má vrytú v knihách i starodávnej dlažbe z mačacích hláv, ktorú, našťastie, nevyrovnali ani masívne eurofondy, čo sú jasne čitateľné na moderných komunikáciách v okolí historického centra. V ňom si aj včera dôchodcovia v parkoch spokojne mastili karty. Keď jednému z energických hráčov nevyšiel štich, dlaňou nazlostene prefackal tvár trénera Portugalska Scolariho na fotografii obrusu z novín. Akože na výstrahu. Dnes v Lisabone na štadióne Da Luz hrá domáci tím s Ruskom zápas života a smrti. Porazeného čaká ďalší futbalový koniec sveta. Saudade každopádne prežije.
VOJTECH JURKOVIČ, Lisabon
