Dnes sa po polroku vrátia lídri európskej dvadsaťpäťky k nedokončenej práci. Opäť ich čaká európska ústava a rovnako ako pred šiestimi mesiacmi hovoria, že urobia všetko, aby ju prijali. V zime sa summit v Bruseli skončil fiaskom. Teraz to môže dopadnúť rovnako, vôľa lídrov dosiahnuť dohodu je však oveľa silnejšia ako na decembrovom summite.

Dôvodov je niekoľko. Druhý krach projektu euroústavy by bol signálom, že únia nie je schopná dosiahnuť kompromis. Vzťahy medzi jej členmi by sa na dlho skomplikovali.

Európski lídri si tiež prečítali výsledky volieb do europarlamentu a chcú ukázať, že únia, ale aj oni majú opodstatnenie. K tlaku verejnosti a odborníkov, ktorí hovoria o katastrofálnych dôsledkoch neprijatia ústavy, sa navyše pridávajú aj zmenené pomery v únii a členských štátoch. Aj preto sa zdá, že hoci sporné body z decembra sú spornými aj dnes, kompromis je pravdepodobnejší.

V decembri summit skrachoval pre neústupčivosť Španielska a Poľska a rovnako silnú, podľa niektorých kuloárov dokonca silnejšiu neochotu Nemcov a hlavne Francúzov hľadať nové riešenia. Dnes už majú Španieli novú socialistickú vládu, ktorá je ústretovejšia, a Poliaci v permanentnej politickej kríze sú tiež zmierlivejší. Aj Francúzi a Nemci zrejme pochopili, že ide o prestíž únie, za ktorej hlavný motor sa označujú.

Írske predsedníctvo zajtra predloží svoj kompromisný návrh. Mal by ošetriť najspornejšie body tak, aby ústava nebola pre nikoho neprijateľná. Podľa dobre informovaných zdrojov citovaných serverom Euroobserver Íri zrejme navrhnú systém hlasovania v únii v pomere 55:65 - čo znamená, že v Európskej rade by sa rozhodnutie prijalo vtedy, ak by zaň hlasovalo 55 percent štátov reprezentujúcich 65 percent obyvateľov únie. Môže sa však stať, že pomer sa prehodnotí, pretože nevyhovuje hlavne veľkým štátom.

Kompromis sa už rysuje okolo počtu eurokomisárov, zrejme sa nájde zhoda, ako naložiť s právom veta a ak by zmienka o kresťanstve v preambule ústavy mala zablokovať celý proces prijímania ústavy, jej zástancovia by zrejme ustúpili.

Ak sa lídrom únie podarí ústavu prijať, bude to dobrá správa nielen pre občanov spoločenstva. Pre politikov čiastočne. Budú totiž potrebovať veľa síl, aby zabezpečili doma jej ratifikáciu.

Dohodnuté oblasti

• vytvorenie postu stáleho prezidenta európskej rady, ktorý by nahradil polročné rotujúce predsedníctvo,
• vytvorenie postu európskeho ministra zahraničných vecí,
• Európsky parlament získa právomoc spolurozhodovať o legislatíve vo všetkých oblastiach okrem niektorých výnimiek. Spolu s Radou EÚ bude tiež rozhodovať o rozpočte únie a schvaľovať predsedu Európskej komisie,
• rozšírenie väčšinového hlasovania,
• klauzula solidarity medzi členskými štátmi v prípade teroristického útoku,
• právna subjektivita Európskej únie, zjednodušenie legislatívy (nahradenie smerníc a nariadení zákonmi),
• právo obyvateľov iniciovať legislatívu: ak o to požiada milión obyvateľov únie.

Otvorené otázky

- systém väčšinového hlasovania v európskej rade
(patrí k najzložitejším otázkam)

Princíp dvojakej väčšiny je v podstate dohodnutý, zostáva stanoviť počet krajín a počet obyvateľov potrebných na rozhodnutie. Konvent navrhol 50:60, Nemecko navrhlo 55:55 a má na svoje strane takmer všetkých s výnimkou Španielska a Poľska, Španieli preferujú model 55:65.

Slovenský postoj: najvýhodnejšia by bola parita, napr. 55:55, za dobrý kompromis považujeme aj 55: 60

- zloženie Európskej komisie
(dohoda je veľmi pravdepodobná)

Kompromisný návrh predpokladá, že do roku 2014 bude mať každá krajina jedného plnoprávneho komisára, potom by sa mal počet komisárov znížiť na 18 a každá krajina by mala komisára v dvoch z troch päťročných období.

Slovenský postoj: nie sú zásadné námietky, oceňujeme, že komisára by sa vzdali aj veľké krajiny, ktoré dnes majú v komisii dvoch zástupcov.

- upresnenie oblastí, kde sa bude hlasovať väčšinovo a kde zostane zachované právo veta
(dohoda nebude jednoduchá, ale je možná)

V hre sú dane a sociálna politika, zrejme aj rozpočet, kde by sa malo zachovať jednomyseľné hlasovanie. Naopak, nemalo by to už platiť pre oblasť spravodlivosti a vnútra, kde potrebuje byť únia flexibilnejšia kvôli boju s terorizmom. V prípade zásadného národného záujmu by malo byť možné použiť tzv. záchrannú brzdu, ktorá by umožnila vec oddialiť až zablokovať.

Slovenský postoj: zachovanie jednomyseľného hlasovania v oblasti daní považujeme za kľúčovú požiadavku

- zloženie Európskeho parlamentu
(vysoká pravdepodobnosť dohody)

malé krajiny (Cyprus, Litva, Estónsko, Malta) žiadajú zvýšiť minimálny počet členov (čo sa aj očakáva), Španielsko a Poľsko zasa zvažujú zvýšiť počet členov europarlamentu. Vo všeobecnosti sa táto otázka chápe ako odškodnenie pre tie krajiny, ktoré by mali pocit, že príliš ustúpili v iných otázkach.

Slovenský postoj: nemáme námietky, ak sa nezmenia naše počty

-zmienka o kresťanstve
(šance na dohodu sú vyrovnané)

Presadzuje ju sedem krajín vrátane Slovenska, ktoré iniciovali, aby sa táto otázka opäť zaradila na program rokovania. Zvyšok únie túto zmienku v preambule odmieta (hlavne Francúzsko).

Slovenský postoj: je to jedna z našich priorít.

(mim, tasr)