a čo za to dostane. Jednoznačné však je, že prinesú stovky voľných pracovných miest. Aká práca tam na ľudí čaká? Kto môže robiť v automobilke? Aké sú podmienky na prácu a na čo majú zamestnanci nárok? Ako to vyzerá vnútri obrovského závodu? Pozreli sme sa do automobilovej továrne Volkswagen, ktorá neďaleko Bratislavy funguje už trinásť rokov.

Pred vrátnicou
Autobus číslo 21 zbiera ľudí na autobusovej a železničnej stanici v hlavnom meste. Smeruje do Devínskej Novej Vsi. Je pol desiatej ráno a my sa blížime k najväčšej slovenskej fabrike na výrobu automobilov. Pred konečnou už v autobuse nie je takmer nikto. Ešte treba prestúpiť na druhý spoj, ktorý kilometer a pol obchádza oplotenú automobilku až pred nový hlavný vchod, vyzdobený fontánkou, veľkým bielo-modrým logom a supermodernou vrátnicou.
Dnu sme sa dostali až po dvoch týždňoch vybavovania a čakania na povolenie. Pri vstupe sme sa elektronickým podpisom museli zaviazať k mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa dozvieme v objekte. Až potom visačka v elektronických "štikacích" hodinách zapípa a môžeme vstúpiť. Najmodernejšie evidenčné zariadenie stálo vraj veľké peniaze, ale ušetrí administratívnu prácu tridsiatich ľudí.
Hneď za vrátnicou je malé klimatizované múzeum, kde nás čaká vedúca oddelenia styku s verejnosťou Urszula Macher. V múzeu je vystavený starý "chrobák", ale aj nový Touareg, miliónte vozidlo vyrobené v Bratislave. Komu sa podarí dostať do objektu, uvidí fotografie z rokovania vlády a nemeckých zástupcov automobilky na stenách, obrázky z návštev delegácií, ktoré sa desiatky rokov líšia len strihmi oblekov.
Nemecký koncern Volkswagen je v Európe najväčším výrobcom áut. Svoje fabriky má v jedenástich európskych štátoch, v Strednej a Južnej Amerike, v Ázii, Južnej Afrike, spolu 44 závodov. Na Slovensku začal vyrábať autá v roku 1991 a o dvanásť rokov neskôr z továrne pri Bratislave vyšlo miliónte auto. Okrem toho má VW na Slovensku závod aj v Martine, ktorý vyrába komponenty do automobilov.

V automobilke na bicykloch
Celý čas sa naše kroky, pohľady a otázky odohrávajú pod dohľadom vedúcej PR. Pani Macher sa po areáli dopravuje autom. Rozloha fabriky je okolo milióna štvorcových metrov, kdesi na opačnom konci je vraj informačná tabuľa, ale tam sa už nedostaneme. Iní zamestnanci sa medzi obrovskými halami pohybujú na bicykloch. Bicykle sa osvedčili aj pri pohybe vnútri výrobnej haly, dlhej kilometer a pol. V zákrutách pomaly krúžia cyklisti v montérkach s vysielačkou v ruke. Čistota a ticho továrne, robotníci v bielych odevoch a rukavičkách a všadeprítomná moderná technika vyvolávajú dojem snovej vízie. Ticho v montážnej hale narúša piskot pneumatík. Hotové zmontované autá čakajú v rade na lanovku. Vyhliadková jazda vedie ponad podnikovú železnicu a hlavnú cestu do skúšobnej haly, kde ďalší robotníci testujú všetky funkcie. Volkswagen vyrába autá v priestoroch bývalých Bratislavských automobilových závodov, preto sa haly už nepremiesťovali. Iným riešením, ako by sa dali nové čisté vozidlá bez poškodenia dopraviť na skúšobnú jazdu, by bol tunel. Lanovka vyšla ako lepšie riešenie a okrem toho, je to jedinečná rarita.

Potichu a čisto
Po dlážke výrobnej haly jazdia malé žlté vozíky a za sebou ťahajú vagóny so súčiastkami. Vozíky sa pohybujú bez vodičov, po čiare vyrytej v podlahe. Riadi ich počítač. Súčiastky dopravia do určeného výrobného traktu, presne medzi dve autá na výrobnej linke. Skrutky a malé súčiastky vo vedľajšej hale presne podľa rozpisu naukladali do krabičiek robotníci so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorých podnik zamestnáva. Naľavo tie, ktoré sa majú montovať do prednej časti auta, napravo súčiastky do zadných častí. Podľa našej sprievodkyne má robotník stopercentnú istotu, že montuje tie správne súčiastky. Skôr než sa stihnem opýtať, ako často autíčko bez šoféra do niekoho narazí, Urszula Macher mi prečíta myšlienku a vysvetlí, že vozík pomocou senzorov zaregistruje prekážku meter pred sebou a zastaví.
Pohľad na autá podvedome vyvoláva predstavu smradľavého benzínu a čierneho mastného oleja, ktorý kvapká na zem. Nič také tu nie je. Automobilka v rámci svojej koncepcie oblieka pracovníkov do bielych montérok a rukavičiek. Na poschodí sú skrinky, odkiaľ si môžu denne alebo podľa potreby vyzdvihnúť vypraté a vyžehlené tričko a nohavice. Hneď vedľa montážnych liniek stoja kuchynky. Vyzerajú tam nepatrične, ako v obchodnom dome s nábytkom. Drevená linka s umývadlom, stôl a povykladané stoličky počas pätnásťminútovej prestávky vytvoria ilúziu domova. Oddychové kútiky sú na každom pracovisku a každý zamestnanec má kľúčik od jednej malej skrinky, do ktorej si po príchode na zmenu zamkne svoje jedlo. Všadeprítomná vzduchotechnika na čistenie vzduchu a nemecký zmysel pre čistotu vytvárajú prostredie, v ktorom sa dá aj stolovať (ak vám neprekážajú karosérie krúžiace nad hlavami). Iná možnosť je využiť dve pätnásťminútové alebo jednu polhodinovú prestávku na premiestnenie sa do jedálne, kde čaká výber piatich jedál. Kuchyňa obslúži denne stovky pracovníkov.

Populárne odbory
V tej istej hale na prízemí sú presklenné kancelárie, ďalší prvok západného modelu riadenie továrne. Vedúci pracovníci nesedia na poschodí ani izolovaní vo vedľajšej budove. Hierarchizáciu moci navonok nevidieť, technici a vedúci pracovníci so zamestnancami komunikujú bezprostredne vo výrobe. Na ďalšej sklenenej miestnosti visí nápis "volebné miesto". Odbory, vysvetľuje Urszula Macher, budú populárne vtedy, ak budú riešiť problémy zamestnancov. Odbory smerujú problémy na vedenie a v tomto závode sú, zdá sa, silnou stránkou firemnej politiky. "Stretnutia s odbormi máme každú stredu popoludní," hovorí Juraj Kiripolský. "Dozvieme sa, čo sa deje vo výrobe, ak sú problémy, snažíme sa to riešiť. Niektoré požiadavky sú nereálne, ťažko splniteľné." Čo býva najčastejším problémom? "Sme veľká fabrika, najčastejšie sa zasekne komunikácia. Informácia dorazí skreslená a pracovník si ju zle vysvetlí."
Aby mohli zamestnanci priamo komunikovať s vedením firmy nainštalovali do každej haly ľahko ovládateľný počítač. Na monitore sa usmievajú portréty štyroch členov predstavenstva Volkswagenu v Bratislave. Zamestnanec nasmeruje konkrétnu otázku konkrétnemu predstaviteľovi, riadne sa podpíše a na druhý deň dostane odpoveď z databázy už poskytnutých odpovedí, ktoré oslovený skonkretizuje a podpíše.
Sociálny program automobilky bol už niekoľkokrát ocenený. Podľa slov Juraja Kiripolského sa prispôsobuje rôznym očakávaniam - iné má mladý slobodný zamestnanec, iné otec rodiny, alebo ten, kto má doma školákov. Podľa správy, ktorú sme dostali k dispozícii, firma poskytuje finančné príspevky na bývanie a dopravu, ktoré sama zabezpečí, pôžičky, dôchodkové poistenie, podporuje zamestnancov pri odchode do dôchodku, pri narodení dieťaťa alebo úmrtí.
Výrazne podporuje rodinnú politiku. Vedia to aj zamestnanci. Ženatí muži alebo vydaté ženy s deťmi získavajú body navyše potrebné na to, aby získali podnikovú rekreáciu. Jeden zo slobodných zamestnancov hovorí: "Nesťažujem sa, otec troch detí potrebuje poukaz na dovolenku viac ako ja." Okrem rekreácií majú zamestnanci permanentky do fitnescentra. "Áno, bol som tam asi dvakrát," hovorí jeden. "Nejako na to nemám čas."

Každý je tímový hráč
Pozvárať, nalakovať, vmontovať zariadenie, otestovať auto. A ďalšie a ďalšie, za deň okolo 150-200. V zvarovni pracuje 490 laserových robotov, ktoré zvárajú karosérie z plechových dielcov. Každé auto má vlastné požiadavky, čo má mať vnútri. Montážna linka je, ako inak, programovaná. Stačí natiahnuť ruku a vziať súčiastku, ktorú niekto iný podľa rozpisu pripravil.
Kto stvoril všemocný rozpis, podľa ktorého vedia ľudia roztriediť súčiastky a zmontovať auto na mieru? Robí to logistik závodu, alebo zákazník v nemeckom mestečku, ktorý v predajni Volkswagen na okraji mesta ťuká prstom do obrázkov v katalógu, čo chce mať v aute? Rôzne funkcie zapadajú do seba ako kolieska hodiniek. To isté tvrdí vedúci personalistiky, keď hovorí, že človek tu musí byť tímovým hráčom. Čo sa stane ak sa niečo nepodarí? Zisťuje sa príčina nedostatku a zodpovední pracovníci pripravujú podrobné analýzy vzniknutého problému. "Keďže človek nie je tvor neomylný, chyby sa vyskytujú, ale platí pravidlo, že každý musí niesť zodpovednosť za svoju prácu," znie informácia z VW.

Automatizácia a flexibilita
Napriek tichu, v ktorom sa dá bez problémov rozprávať, sa nikto zbytočne nebaví. Montéri stoja pri autách na posuvnej podlahe, ktorá sa pohybuje popri autách a pultoch s náradím. Nemusia sa zohýbať, chodiť pre náradie, pohybovať sa od auta k autu, linka ich tam dovezie. Stačí si zapamätať, kedy a pre čo natiahnuť ruku. Nastavíte si výšku, v ktorej vám linka auto podrží. Automatizácia ľudského pohybu je výsledkom výskumu, ktorý sa vo fabrike robil. Sledoval sa pohyb pracovníka, ako často sa musí zohnúť pre súčiastku alebo náradie. Výsledky ukázali, že ich pohyb je neefektívny a zbytočným zohýbaním strácajú robotníci čas.
Napriek zdaniu mechanickej práce musí zamestnanec pri prijímaní do zamestnania preukázať ochotu učiť sa, pracovať na sebe. "To, čo robia dnes, nemusia robiť o rok, lebo na linku príde nový typ auta," hovorí Juraj Kiripolský. Flexibilita a stále vzdelávanie sú potrebné v závode, kde sa vyrábajú zákaznícke autá. Nálady zákazníkov a počet objednaných vozidiel sa menia. Pracovníci vo výrobe rotujú, každý si vyskúša všetky operácie svojho tímu. Výhodou zamestnanca je, ak ovláda aj robotu iných tímov.
"Niekedy, keď závod vyrábal nonstop aj cez víkend, dalo sa slušne zarobiť na nadčasoch," hovorí jeden zo zamestnancov. Dúfa, že koncom roka sa výroba zasa rozbehne vo veľkom.

S problémom za koučom
"Mne sa tu páči," hovorí iný zamestnanec automobilky. Zvykol si na osem hodinový kolotoč s dvoma pätnásťminútovými prestávkami. Nevadí mu mechanická činnosť, potvrdzuje slová personálneho šéfa, že montovať auto treba aktívne a s rozumom. Oceňuje čistotu. Za problém považuje najmä cestovanie do práce, pretože fabrika je až za mestom, hoci dopravu pre zamestnancov organizuje fabrika.
Ak má niekto problémy a nezvláda svoju úlohu dokonale, má tu svojho kouča. Kouči fungujú ako psychologická a morálna podpora zamestnancov, hlavne vedúcich výrobných prevádzok. Ak potrebujú poradiť, uistiť, že správne riadia zverených zamestnancov, idú za koučom.

V istom momente sa naša prehliadka závodu odrazu končí, dostávame pokyn už nič nefotiť, koniec informácií. Čas sa naplnil. Z haly nastupujeme rovno do auta, ktoré zastaví až pri bráne závodu spájajúcej VW s vonkajším svetom.

Svetový koncern mení vystupovanie na verejnosti
Pred dvoma rokmi začala v nemeckých Drážďanoch vyrábať nová prevádzka Volkswagenu, ktorá dostala názov Die gläserne Manufaktur - sklenená manufaktúra. Stojí v centre uprostred námestia Strassburger Platz a je celá zo skla. Webová stránka automobilky o projekte informuje v článku, ktorý sa začína slovami: "Volkswagen nechce nič tajiť."
Továreň postavili podľa návrhu architekta Güntera Henna. Okrem odkazu na transparentnosť umožňujú sklenené steny továrne vidieť ukážku najnovších technológií. Vnútri v hale sa montujú najluxusnejšie autá tejto značky s názvom Phaeton. Proces výroby môžu zvonka sledovať návštevníci prehliadky. Priehľadná montážna hala je prestížou automobilového koncernu a zároveň príležitosťou na naservírovanie novej koncepcie firmy. Sklenená fasáda fabriky má symbolizovať transparentnosť a autenticitu.
"To, čo sa všade inde odohráva za zatvorenými dverami, my vystavujeme na obdiv ako unikátne predstavenie komunikácie a výmeny," uvádza on-line stránka automobilky. "Časť automobilovej kultúry, transparentnosť a otvorenosť nájdete len vo Volkswagene," píše sa ďalej.
"Otvorenosť dokladá aj nový koncept firemnej komunikácie," súhlasí zástupca Volkswagenu Slovensko, vedúci personálneho oddelenia Juraj Kiripolský. Pri otázke, či aj iné pobočky automobilky, aj tá v Bratislave, sú pohľadu verejnosti také otvorené, už nie je taký jednoznačný: "Máme trochu iný sortiment, ktorý vyrábame. Ich hala je v centre mesta, my však robíme kompletnú výrobu. Nedá sa to porovnávať. Myslím, že filozofia Sklenenej manufaktúry vychádza z typu vozidla, aké sa v Drážďanoch vyrába. Je to najluxusnejšie vozidlo koncernu a zákazník sa môže pozerať, ako sa vyrába jeho auto."
Dvojznačnosť sklenenej fabriky je aj v samotnom názve Manufaktur, manufaktúra, ktorý odkazuje k prvým továrňam raného kapitalizmu, kde strojovú prácu robili ľudia. "Tradičným remeslom" nazýva výrobu áut oficiálna stránka. Prostredie, v akom sa to remeslo robí, už také tradičné asi nie je. Na zemi v továrni sú parkety, pod ktorými sa ukrývajú káble a všetky potrubia. V hale nehučia žiadne hlučné stroje, povolené sú len tiché náradia. Roboty sa používajú len v prípade, že môžu pomôcť manuálnej práci.
V Sklenenej manufaktúre robí 800 ľudí a 2500 zamestnancov na postoch logistiky alebo servisu okolo autovýroby. Za deň vyprodukujú 150 áut pod heslom, ktoré má upozorniť, že svetový koncern mení štýl vystupovania na verejnosti: všetko je jednoduché, otvorené, čisté a viditeľné.

Čo sa stane ak sa niečo nepodarí?
Podľa predpisov sa zisťuje príčina nedostatku. Zodpovední pracovníci pripravujú podrobné analýzy vzniknutého problému. Riešením je prijatie nápravných opatrení, ktoré by v budúcnosti mali zamedziť opakovaniu problému. "Keďže človek nie je tvor neomylný, chyby sa vyskytujú, avšak platí pravidlo, že každý musí niesť zodpovednosť za svoju prácu," znie informácia z VW.

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ / Foto: MIROSLAVA CIBULKOVÁ