Pripustíme s ľahkým srdcom, že slovenských 17 percent je hraničný extrém. Európsky priemer - 45 percent - je však úplne v poriadku. Nariekať nad týmto skóre svedčí len o pokrytectve. Napríklad: Ak hovorca komisie politikom vyčíta, že "nedostatočne občanom vysvetlili, o čo ide vo voľbách do EP", tak vedome zamlčuje, že v prípade dostatočného vysvetlenia by sa do kampaní musela vrhnúť aj informácia, že absolútna väčšina zásadných rozhodnutí v únii sa prijíma na úrovni Európskej rady a Európskej komisie. Ako by asi dopadla účasť, keby aktéri kampaní neblufovali o "rastúcich právomociach EP" (tie sú pevné, ústava nie je prijatá), ale pravdivo priznali, že do európskych záležitostí voliči vstupujú stokrát dôraznejšie v národných voľbách, keďže z tých vychádzajú účastníci premiérskych a ministerských summitov? "Dostatočné vysvetlenie" by bolo asi takéto: Vážení voliči, vo voľbách do EP rozhodujete plus-mínus o piatich percentách moci a vplyvu v únii. Taká je pravda. Aká by bola účasť?
Objavila sa tiež múdra rada, že "politici a novinári by mali dať hlavy dohromady, ako zlepšiť informovanosť o práci parlamentu". Ak prekročíme nedorozumenie o úlohe novinárov, tak stojíme v ohnisku základnej príčiny toho, prečo EP nemôže byť pre voličov nikdy taký atraktívny ako národné. Tento parlament je totiž nekontrolovateľný, nedá sa sledovať jeho činnosť, nedá sa o dejoch v jeho vnútri denne debatovať. Neexistuje európsky jazyk, neexistujú európske médiá a neexistuje európska verejnosť. Nedá sa zásadne "zlepšiť informovanosť", lebo chýba základná infraštruktúra demokratickej komunikácie, EP je radovému voličovi nezrozumiteľný. To je tá "vzdialenosť" - nie kilometre od Bruselu. Kozlík, Beňová a spol. sa z nášho obzoru stratia, pretože slovenskí voliči na nich viac nedovidia. A to je aj hlavný dôvod, prečo sú snahy o zvýšenie právomocí EP nesprávne, nedemokratické a - protieurópske.
