Európsky parlament čaká na nových poslancov. Kto zasadne do kresiel v parlamente? O tom rozhodovali od štvrtka do nedele voliči. FOTO - REUTERS
Euroskeptikov bude počuť viac, ale ich vplyv zatiaľ nie je veľký. Na rozložení hlavných síl sa veľa nezmenilo. Najsilnejší ostávajú ľudovciEurovoľby zmenili vnútropolitický obraz mnohých členských krajín. Pomer síl v budúcom Európskom parlamente však zostal takmer rovnaký. Značné straty britských labouristov či nemeckých sociálnych demokratov kompenzovali nemalé zisky francúzskych a španielskych socialistov. Najsilnejšou frakciou tak naďalej ostávajú ľudovci, dvojkou socialisti.
Predsa však bude nový europarlament iný. Odlišná bude atmosféra: bude v ňom sedieť viac kritikov, skeptikov, populistov či otvorených odporcov rozšírenej únie. Ich vplyv rastie a donúti tak aj ostatných kolegov pritvrdiť tón. Rýchlo si osvoja v praxi overenú pravdu, že populizmus platí na voliča viac ako argumentácia.
Do europarlamentu vyniesla euroskeptikov rekordne nízka volebná účasť, nespokojnosť i ľahostajnosť Európanov. Bohužiaľ, aj tých z nových členských krajín, ktorí na nudu či znechutenie nemajú po šesťtýždňovom členstve dôvod.
Časť Švédov a Britov budú v jedinom volenom orgáne únie zastupovať politici, ktorí chcú len jedno: aby ich krajiny vystúpili z únie. Nováčik Poľsko vyšle ultranacionalistov a radikálov, ktorí sa netaja svojím protieurópskym postojom. Holandsko posilnilo pozíciu známeho európskeho kritika Paula van Buitenena. Z Rakúska mu poslali partnera: Hans-Peter Martin prebral haiderovcom časť ich voličov.
V Česku, Lotyšsku a na Malte dokonca získali euroskeptické opozičné strany najviac hlasov. "Nízkou účasťou na voľbách bol porazený euronaivizmus a obhajcovia dnešného smerovania Európskej únie," povedal prezident Václav Klaus, ktorého materská strana v Česku zvíťazila.
Vplyv euroskeptikov nebude nijako dramatický. Zatiaľ sa ich hlas triešti v rôznych frakciách. Či vytvoria jeden blok, sa dozvieme až na ustanovujúcom júlovom zasadnutí europarlamentu. Isté však je, že ich sebavedomie narastá. "V budúcom Európskom parlamente máme kľúč k väčšine," povedal pred voľbami pre agentúru APA dánsky eurokritik Jens-Peter Bonde.
V novom parlamente treba počítať so silnejším euroskeptickým rozmerom a výraznejším zastúpením krajnej pravice, povedal terajší predseda europarlamentu Pat Cox. Silu týchto politických prúdov odhadol na 10 až 15 percent.
V najbližších mesiacoch budú mať navyše agendu, na ktorej sa dá urobiť kariéra. Európska zmluva, ktorej dnes rozumie len hŕstka odborníkov, by sa mala zrodiť tento týždeň po zložitých rokovaniach na bruselskom summite. Potom ju čaká ešte ťažšia skúška: ratifikácia vo všetkých členských krajinách. Mnohí členovia únie pritom rozmýšľajú o referende.
Politické rozdelenie síl ostáva v budúcom europarlamente bez výraznejších zmien. Vstupuje však do obdobia, ktoré bude k populistickým a kritickým hlasom viac ako žičlivé.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
