Ovplyvnením sa však nemyslí vyhrážanie sa či lobovanie za známku. Žiak sa môže prihlásiť na ústnu odpoveď, alebo výborne napísať koncoročnú písomku.

Učiteľ zo ZŠ na Vlasteneckom námestí v Bratislave Tibor Kuruc má však skúsenosti, že klasifikáciu niekedy ovplyvňuje aj rodič alebo riaditeľ školy na naliehanie rodiča. "Niekedy si lepšiu známku vynucuje dokonca i žiak, neraz i atakovaním vyučujúceho. Objektívnosť hodnotenia sa tak vytráca." Pritom je presvedčený, že nikto z učiteľov by žiakovi pri hodnotení nechcel úmyselne ublížiť. "Každý z nás sa snaží hodnotiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, keď môže, skôr prilepší."

Podľa Kuruca dochádza na základných školách k "obchodovaniu" so známkami, najmä ak má dieťa rodiča na najvyššom poste v hierarchii spoločnosti, či sponzora školy. Dôkazom je podľa neho fakt, že mnohí žiaci si po prechode na stredné školy zhoršia prospech o jeden až dva stupne. "Otázka objektívnosti hodnotenia dostáva vážne trhliny, a ak nebude nikoho zaujímať, môžeme vysvedčenia pokojne vypísať už v septembri, podľa toho, čím je otec alebo matka dieťaťa."

Nie všade to však vidia rovnako. V základnej škole v Detve obchodovanie so známkami nepociťujú. "Rodičia sa chodia pýtať na známky, a je dobré, že sa pýtajú. Horšie by bolo, keby ich nezaujímali," hovorí riaditeľka. Žiadne vyhrážky od rodičov či žiakov nezaznamenali. "Žiaci vedia, že známky dostávajú za prácu v celom polroku, nielen na konci školského roka."

Známky sú však podľa nej problematické v tom, že neodzrkadľujú úspechy žiakov. "Nie je dvojka ako dvojka, a trojka ako trojka. Stupnica od jeden do päť je podľa nás nedostatočná a slabo vypovedá o schopnostiach žiakov." Preto na prvom stupni používajú radšej slovné hodnotenie. "A uvítali by sme, keby ministerstvo uzákonilo slovné hodnotenie na prvom stupni, ako sa kedysi uvažovalo."

Zvýšené tlaky na lepšie známky necítia ani na ZŠ Mudroňova a ZŠ Lachova v Bratislave.

(sr)