Napriek porážke vládnej koalície zostáva pomer ľavica - pravica vyrovnaný. To je jeden z dôvodov, prečo teraz socialisti nežiadajú pád vlády, ako sa dožadovali tohto kroku po regionálnych voľbách v marci. Nepočíta sa ani s výraznými zmenami vo vláde. V najťažšej pozícii sa ocitol prezident Chirac. Podobne ako v polovici 90. rokov, keď dal rozpustiť parlament, pôsobí na politickej scéne opusteným dojmom.
Všetky dôležité politické strany použili víkendové voľby na poslednú konfrontáciu o domácich témach, pretože najbližšie sa bude vo Francúzsku voliť až v roku 2007. Pravicová vláda premiéra Raffarina vyšla z eurovolieb veľmi oslabená. Hlavná opozičná sila - socialistická strana, naopak, sa výrazne posilnila. Získala takmer dvakrát toľko hlasov ako pravicová UMP.
Strana zelených preraziť nedokázala. Podľa pozorovateľov stratila hlasy predovšetkým preto, že sa v predvolebnej kampani vyslovila za legalizáciu homosexuálnych manželstiev.
Isté oživenie zaznamenali aj komunisti, ktorí spolu s PS a Zelenými tvoria alternatívnu formáciu "pluralitnej ľavice". Le Penov Národný front si od posledných volieb v roku 1999 zdvojnásobil počet budúcich europoslancov a celkom slušne si počínala aj strana Phillippa de Villiers MPF (Hnutie za Francúzsko), ktorej kampaň vystavali suverenisti na odmietaní vstupu Turecka do únie.
Autor: MICHAL HAVRAN ml., Štrasburg pre SME
