Napísali ste knižku Talent nie je dar. Čo je teda talent?
„Okrem toho daru, čiže genetických dispozícií je dôležité aj kvalitné prostredie, výchova a to, že človek na sebe pracuje. Nadanie sa rozvíja na všeobecnom základe. Nadané deti sú väčšinou šikovné vo viacerých oblastiach, ich špecializácia často záleží aj od náhody.“
Ak nadané dieťa zaujme encyklopédia chémie, môže sa zneho stať geniálny chemik?
„Dieťa musí nasmerovať zážitok, ktorý ho osloví. Musí mať ďalšie vlastnosti, ktoré treba rozvíjať. Niektoré deti sa môžu v ranom veku vyvíjať rýchlejšie a ostane im to na celý život, niektoré sa môžu časom spriemerniť a iné sa vyvíjajú najprv priemerne a „vybehnú“ až neskôr.“
Ako teda môžeme stanoviť, že dieťa je nadpriemerne nadané?
„Čím je dieťa menšie, tým ťažšie sa robí presné vyšetrenie. V desiatich-jedenástich rokoch už môžeme stanoviť mieru nadania spoľahlivejšie, ale v ďalšom období sa hodnota IQ môže zmeniť aj o 15 bodov. Až od pätnástich-šestnástich rokov je hodnota IQ viac-menej stála. Ale vývin nadania nemožno stanoviť na základe jednorazového merania IQ a testy, ktorými sa IQ meria, vychádzajú z teórií zo začiatku minulého storočia. Hodnoty IQ hovoria najmä o akademickom nadaní, ale len málo súvisia s úspešnosťou v živote. Preto treba použiť aj iné miery - skúmame úroveň praktickej inteligencie (ktorej súčasťou je tvorivosť), sociálnej a emocionálnej inteligencie, motiváciu.“
Potrebujú nadané deti špeciálne zaobchádzanie?
„Existoval predsudok, že ak je niekto nadaný, presadí sa sám. Dnes vieme, že to nie je pravda. Zvýšená starostlivosť zväčší šance, že dieťa ostane nadpriemerné.“
Potrebujú teda špeciálnu školu?
„Je to jedna z možností. Vyvíjame pre ne špeciálne programy a pritom sa môžeme poučiť z toho, čo sa doteraz vytvorilo pre postihnuté deti. Aj s nimi sme spočiatku nevedeli narábať v bežnom kolektíve, preto sme ich vyčlenili do špeciálnych zariadení. Dnes vieme, že to nebolo najšťastnejšie, pretože v izolácii od normálnej spoločnosti aj čosi strácajú. Preto sa vo svete už tridsať rokov presadzuje integrovaná výchova a vzdelávanie. Ale sú aj také deti, ktorým môže istý čas lepšie poslúžiť špeciálne zariadenie.“
Nehľadáme takéto riešenie aj preto, že chceme umožniť aspoň tým najtalentovanejším, aby sa mohli slobodne rozvíjať?
„Je dobré, že sa pre nadané deti začalo niečo robiť. Ale aj fenomenálny človek sa musí naučiť komunikovať a spolupracovať s ostatnými. Od druhej svetovej vojny nedostal Nobelovu cenu v oblasti vedy jednotlivec - boli to väčšinou dvojice alebo kolektívy. Preto je lepšie zaradiť nadané deti do bežných škôl a tam im poskytnúť špeciálnu starostlivosť. Tak sa môžu rozvíjať rozumovo aj sociálne a zároveň byť impulzom pre ostatných.“
MONA GÁLIKOVÁ