Zatiaľ čo s postihnutými deťmi sa aj na Slovensku už desaťročia pracuje, o špeciálne potreby nadaných sa štát až donedávna nijako zvlášť nestaral.
Až v roku 1993 zriadilo ministerstvo školstva experimentálne triedy základnej školy pre intelektovo mimoriadne nadané deti a v roku 1998 vznikla v Bratislave na základe projektu špeciálneho vzdelávania a výchovy nadaných detí Škola pre mimoriadne nadané deti pod vedením autorky projektu Jolany Laznibatovej. Napokon v lete tohto roku schválilo ministerstvo školstva učebné plány, osnovy aj učebnice vypracované pedagógmi, ktorí sa na projekte zúčastňujú. A triedy pre nadané deti nájdete vo viacerých slovenských mestách.
Škola pre nadané deti
Táto škola priznáva deťom právo na objektívny a tolerantný prístup, na partnerskú spoluprácu a komunikáciu s učiteľom, právo získať informácie, aké ich zaujímajú, právo na odpoveď a mnohé iné, ktoré vytvárajú priaznivejšie prostredie ako je na našich školách zvykom. Deti sa od prvého ročníka učia cudzí jazyk a informatiku, v triede ich je 15 až 20 a na hlavné predmety sa delia do menších skupiniek podľa schopností. „Tieto deti sú veľmi vnímavé a citlivé, preto je v škole k dispozícii aj psychológ,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Renáta Šramová. „Nadané deti sú veľmi aktívne, majú množstvo energie, ktorú si potrebujú vybiť. Preto máme aj tri hodiny telocviku.“
Integrované triedy
Niektorí odborníci však tvrdia, že špeciálne triedy pre nadaných sú kompromisom s realitou; raz z nich totiž i tak budú musieť vstúpiť do sveta ostatných. Sú presvedčení, že nadané deti sa môžu primerane rozvíjať aj medzi „obyčajnými“ rovesníkmi v integrovaných triedach. Tento spôsob je v mnohom podobný integrácii postihnutých. Každé dieťa sa učí podľa individuálneho plánu.
Projekt integrovanej edukácie nadaných detí sa overuje pod vedením Vlada Dočkala druhý rok v Lučenci. Dieťa, ktoré psychológovia identifikujú ako nadpriemerné je zaradené do bežnej triedy, ale v škole je k dispozícii vyškolený učiteľ, ktorý sa venuje vytypovaným žiakom. Keď niektoré dieťa nevydrží náročnejšie tempo, môže z programu vystúpiť a zostať pritom vo svojej triede. A tie, ktorých vývoj sa zrýchli až neskôr môžu do projektu vstúpiť aj vo vyššom ročníku. „Takto zostávajú nadané deti stimulom pre svojich spolužiakov a samy sa pritom môžu vzdelávať tak, ako to potrebujú,“ hovorí Dočkal.
Nie je možné všade vytvoriť špeciálnu triedu
Takto sa zároveň vyrieši aj ďalší problém – špeciálne školy alebo triedy vpodstate nemožno zriaďovať vmenších sídlach. Podľa štatistík totiž pripadá na sídlo s 50 000 obyvateľmi asi 18 detí – nie všetky však odborníci odhalia. Okrem toho o zaradení dieťaťa do špeciálnej školy rozhoduje aj rodič a niektorí jednoducho nemajú záujem.
Aj keď sa názory odborníkov rôznia, všetci sa zhodnú na tom, že malým géniom treba ponúknuť niektorú z rozvíjajúcich možností. Nadané deti totiž môžu v bežnej škole trpieť – spolužiaci ich budú odmietať (lebo majú iné záujmy a problémy) a nájdu sa aj učitelia, ktorých dráždi, že tieto deti vedia viac a bežné vyučovanie ich preto nezaujíma.
Mnohí si však myslia, že väčšia sloboda, pružnejšie postavené vyučovanie, obohatené o širšiu ponuku voliteľných predmetov by mohlo naše školy spraviť príťažlivými pre všetky deti.
MONA GÁLIKOVÁ
