"Stále v sebe nosím romantickú predstavu o bývaní a časoch, keď si ľudia vybrali miesto, kde chcú žiť. Pod lesom, pri rieke, mori. Vtedy muž v pote tváre postavil dom z dreva, hliny, kameňa. A žena ho s láskou zariadila potrebným a pekným, aby v dome šťastne žili v harmónii s prírodou."

Vyznanie speváčky a muzikálovej herečky Marty Potančokovej je mnohým blízke. Akosi intuitívne túžime práve po takýchto hodnotách.

Pritom na naplnenie aj romantických predstáv netreba doslova klčovať horu. Postačí svojmu bývaniu vdýchnuť originalitu individualít, ktoré tvoria domácnosť. Prevoňať atmosféru bytu harmóniou dokáže každý, kto vie živiť vzťah.

Marta si zvykla svoje túžby napĺňať a sny realizovať. Je dostatočne vnímavá, ale aj vytrvalá a zdravo zanovitá. Cit pre detail, kombináciu materiálov, harmóniu tvarov a povrchov si overila pri úpravách rodičovského domu. Bývanie svojej rodiny dokázala zútulniť aj využitím predmetov, ktoré sú krásne aj vďaka svojmu veku.

Príchodom syna Adamka bola rodina postavená pred neodkladnú úlohu zmeniť dispozície bytu. Našťastie rodinný dom poskytuje väčšie možnosti vychádzať v ústrety zmeneným životným podmienkam i vlastným predstavám.

"Som Devínčanka a prežila som tu krásne detstvo. Dnes už ako matke mi behá mráz po chrbte pri spomienke, ako sme lozili po hradnej skale, alebo skákali do Dunaja. Páči sa mi, že sa tu všetci poznáme. Že vieme, čo sa komu prihodilo, čo kto potrebuje. Dokonca keď tetky niekoho oklepávajú, až sa aj ja - tetka - pridám k nim," priznáva Marta. "Po štúdiách som si odskúšala bývanie v prenajatom byte v centre mesta. Ale po čase som zutekala domov. Chýbala mi tá moja dedinka, dvor, v ktorom som stále doma a pritom na vzduchu, v zeleni. Chýbala mi Kobyla, hrad, Dunaj."

Potančokovci kúpili starý domček pred tridsiatimi rokmi a vtedy sa doč-kal svojej prvej prestavby. Časť bolo treba rozobrať, časť upraviť, časť pristavať. "Rodičia s citom zachovali v dome mnohé krásne pôvodné prvky. Neskryli ich, ani neodstránili," hovorí Marta.

Poslednou prestavbou neriešili také náročné stavebné úlohy, ako pred desaťročiami. A Marta, ktorá vyrastala na pôde presiaknutej dávnymi vekmi a medzi mnohými fragmentami histórie, zúročila, čo do nej detstvo v Devíne zasialo.

"Keď som priniesla domov synčeka, rozhodli sme sa vytvoriť potrebné súkromie pre rodičov i pre nás," prezrá-dza Marta. "To sa nám podarilo zväčšením a prestavbou verandy, v ktorej sa cítime ako priamo v záhrade."

Týmito zásahmi len odštartovali dalšie. Tie postihli spoločnú kuchyňu, obývaciu izbu rodičov a viac, či menej

i ostatné časti domu. Ale história je v upravenom dome viditeľná. Zo starých čias pochádza aj pec, ktorá zútulňuje izbu malému Adamkovi. Ten si však zatiaľ tento málo obvyklý detail neuvedomuje, ale fragment s dušou ho určite formuje, ako podobné formovali pred rokmi jeho mamičku.

V izbách je v únosnej miere priznané pôvodné murivo - pre Devín príznačný lomový kameň a starobylá tehla s rokmi obrúsenými hranami, ale aj pôvodné drevené trámy. A novo kladená dlažba a obklady podporujú pôvodný výber materiálov.

"Stáli sme pred rozhodnutím, do akej miery zachováme pôvodné zariadenie, čo vymeníme za nové," dopĺňa Marta. "Napokon prevážil názor, že to, čo slúži, meniť nebudeme. Milujem na domoch staré okná a dvere. Našťastie, tie naše pôvodné rodičia nevyhodili v čase, keď bol trend meniť dvere za sololitové a okná za plastové tak ako je to dnes. Dvere po zrekonštruovaní a natretí pôvodnou olejovou farbou v odtieni slonovej kosti sú presne také, aké majú na starom dome byť, vhodnejšie by sme nenašli. Podobne sme to vyriešili aj s oknami. Nové sme kúpili iba do bývalej verandy, pretože sme ju chceli mať už ako obývaciu miestnosť zateplenú."

Martini rodičia kúpili s domom i pôvodnú kamennú pivnicu. Po jej schodoch sa chodilo azda pred storočiami. Tú, rovnako ako celý dvor, čaká ešte množstvo vydanej energie, pokiaľ sa aj tu naplnia predstavy obyvateľov domu. I keď má Marta zmysel pre veci, ktoré majú svoju históriu, jej pohľad sa niekedy líši od pohľadu rodičov. "Spomínam si ako sme rozoberali otcovu šopu," usmieva sa Marta. "Mal v nej množstvo dôležitých a potrebných vecí. Ťažko sa s nimi lúčil. Každú dosku zobral do rúk a zvažoval. Napokon sme ho s mamou presvedčili, že raz sa treba nevyužiteľného zbaviť."

Pri zmenách, samozrejme, treba najprv nájsť kompromis. Napríklad medzi tým, ako vnímajú záhradu praktickí rodičia a liberálnejším pohľadom ich dcéry. "Na dotváranie záhradky sa veľmi teším. Rodičom asi ubudne z ich zeleninovej časti," pokračuje v rozvíjaní predstáv Marta. "Ale spolu s mamou už teraz vyberáme ozdobné dreviny a kvety. Veľmi sa mi nepáčia sterilne udržiavané kanadské trávniky, umelo obstrihané kríky. Mám rada v tráve púpavy, sed-mikrásky."

Špeciálne miesto v záhrade má ohnisko a gril. "Každý rok sa teším na leto, na dlhé teplé večery s priateľmi pri dobrom devínskom vínku a grilovanom mäsku."

Marta tvrdí, že sa nebojí pustiť do čohokoľvek. Do naštudovania náročného projektu, do prestavby domu. Najnovšie si chystá vlastné hniezdo s kuchyňou. Tá má byť iba jej kráľovstvom, pretože rada varí. Malý domček má pracovný názov Superšopa, Marta je však už teraz hrdá na budúci domov.

S pevným zázemím, ktoré jej vytvárajú rodičia, môže sa do každej aktivity pustiť naplno. Marta má dosť cieľov a netýkajú sa iba bývania. Ale žiadneho sa nebojí. Svoje predstavy trpezlivo realizuje. n