Kráľom strelcov futbalovej Corgoň ligy ročníka 2003/04 a víťazom Pohára SME/Práca sa stal so 17 gólmi dvadsaťjedenročný útočník MFK Ružomberok Roland ŠTEVKO. Mladý slovenský reprezentant si vystrieľal prvenstvo pred skúsenejšou dvojicou Marek Krejčí (Petržalka) a Róbert Semeník (Dukla Banská Bystrica), ktorá dosiahla zhodne po 15 gólov. Ružomberský talent dostal pred dvoma rokmi príležitosť v jedenástich ligových stretnutiach, ale do siete súperových brankárov netrafil ani raz. Výrazný skok nastal hneď v nasledujúcej. Roland sa objavil v 28 zápasoch a skóroval už dvanásťkrát.
S reprezentáciou do 20 rokov vybojoval pre Slovensko historickú bronzovú medailu. Radosť onedlho vystriedal smútok, pretože tréner Peter Polák ho prekvapujúco nenominoval na majstrovstvá sveta do Spojených arabských emirátov. Vlani v decembri získal Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov. Je členom kádra trénera Ladislava Jurkemika, ktorý sa pripravuje na kvalifikáciu ME. Vo februári ho kouč seniorského tímu Dušan Galis povolal na kontrolný zraz reprezentantov do Senca.
Trúfali ste si na viac alebo ste spokojný aj s týmto počtom strelených gólov?
Nedával som si pred začiatkom ligy žiadne konkrétne ciele. Poteší ma každý gól.
Čo znamená pre vás toto víťazstvo?
Vnímam to ako poctu byť medzi najlepšími strelcami. To mi už nikdy nikto nezoberie. Podobná súťaž sa nevyhráva každý deň. Útočník je na ihrisku preto, aby dával góly. Som veľmi rád, že sa mi to podarilo, aj keď ich mohlo byť i viac. Na jar som sa už tak nepresadzoval. Musím sa poďakovať aj spoluhráčom, ktorí majú na nich tiež svoj podiel.
O kráľovi strelcov sa rozhodovalo až v poslednom kole. Dokonca v priamom vzájomnom súboji v Petržalke. Domáci hrot Krejčí mal na konte 15 gólov, vy o jeden viac. Boli ste nervózny?
Priznávam, že áno. Čím viac sa blížil koniec ligy, tým hlasnejšie som si hovoril: 'musíš to vyhrať'. Po mojom rýchlom góle v piatej minúte som veril, že Krejčí ma už nepredbehne.
Ak by mal o víťazovi súťaže rozhodnúť pokutový kop, trúfli by ste si?
Všetkých sedemnásť som nastrieľal z hry. Na pokutové kopy sú v našom mužstve určení iní hráči. Jedenástku som v lige ešte nikdy nekopal. Iba na tréningoch. Tak kamarátsky. Ale ak by bolo treba, išiel by som.
Vaše strelecké vlohy sú výsledkom dlhoročného vývoja a tréningu alebo ste ich po niekom zdedili?
Asi po otcovi, ktorý hrával v okresných súťažiach a aj v Prahe počas vojenskej služby. Odmalička nepoznám iný post ako útočník. Vždy ma bavilo viac góly strieľať, ako im zabraňovať. V doraste som bol najlepším ligovým strelcom.
Ružomberok skončil na solídnom treťom mieste, ale do európskeho pohára sa nedostal. Vládne v klube spokojnosť alebo mierne sklamanie?
Aj-aj. Na začiatku nás niektoré médiá odsudzovali na zostup. Jeseň nám vyšla nadmieru dobre a zrazu sa začalo hovoriť o pohárových ambíciách. Žilina i Banská Bystrica však majú skúsenejšie kádre. Nakoniec sme radi aj tomu, čo sme dosiahli.
Novým prezidentom klubu je Ľubomír Moravčík, novým trénerom Ivan Hucko. Je to signál na ďalšie napredovanie ružomberského futbalu?
Určite áno. Máme mladé mužstvo, ktoré chce ísť stále vyššie.
Ako ste vnímali boj o titul?
Rozhodovalo sa v poslednom kole a mohlo sa aj v poslednej minúte. Bol to dramatický záver. Aj pre divákov.
Je titul v správnych rukách?
Keďže ho Žilina získala už tretíkrát za sebou, tak áno. Ale ani Banská Bystrica sa nemá za čo hanbiť. Aj ona by si ho pokojne zaslúžila.
V čom bola Žilina lepšia?
Mala počas sezóny slabšie chvíľky, čo Dukla využila a v tabuľke sa jej vzdialila. Kľúčovým momentom bol príchod trénera Jurkemika a vzájomné zápasy, v ktorých majster ani raz neprehral.
Je pre vás veľkým prekvapením zostup Slovana?
Pred súťažou by to nikto nepovedal, teraz je to realita. Na Tehelnom poli mali veľa problémov, mužstvo poprehrávalo zápasy, v ktorých ešte pred koncom viedlo. Potom sa to so Slovanom už viezlo.
Je slovenská liga slabá, stagnuje alebo ide kvalitou nahor?
Banská Bystrica ligu očividne osviežila. Lepšie by to bolo, keby sa naše kluby presadili v európskych pohárových súťažiach a reprezentácia postúpila na vrcholné podujatie.
Cítite dodnes krivdu, že vás tréner Polák nenominoval na šampionát do Spojených arabských emirátov?
Kto by nechcel ísť na majstrovstvá sveta! Bolo to najčiernejšie obdobie mojej kariéry. Chvíľu som bol pod veľkým tlakom. Únikovou cestou bolo všetkým dokázať, že chcem a viem hrať futbal i dávať góly. Čo bolo, bolo. Teraz sa snažím pozerať dopredu.
Záľuby?
Veľa voľného času popri futbale nie je. Trávim ho väčšinou v spoločnosti priateľky Mišky. Rád si zahrám tenis alebo stolný tenis.
Veľa času neostáva ani na dovolenku. Kde ju strávite?
V Leviciach u rodičov. Možno sa však spolu ešte niekam vyberieme.
Sledujete politiku alebo je vám ľahostajná?
Pozriem si televízne noviny. Zatiaľ som napríklad nebol ani raz voliť. V Ružomberku som prechodne a nikdy sa mi nechcelo vybavovať potrebné formality, aby som mohol voliť tam.
Zmluvu s klubom máte ešte na dva roky. Dodržíte ju?
Nie je to isté. Ak sa objavia ponuky, budeme ich s manažérom Jurajom Venglošom zvažovať.
Aká futbalová škola vám imponuje?
Najviac španielska.
