Túlavý Pejo bol v zúboženom stave - podvyživený, vychudnutý a neošetrovaný.
FOTO PRE SME - JANA JAROŠOVÁ
V polovici mája dostal Viliam Jaroš z útulku zvierat v Dubnici nad Váhom od poľovníkov informáciu, že sa v ich revíri potuluje kôň. Nechal sa prehovoriť a vydal sa ho hladať.
Našiel stopy i trus, ale odchytiť sa ho podarilo až za asistencie policajtov. Kôň, ktorý mal vzhľadom na svoj vek vážiť aspoň osemsto kilogramov, vážil sotva štyristopäťdesiat. A to i napriek tomu, že všade navôkol rástla čerstvá májová tráva. Zatúlaný a zanedbaný Pejo mal totiž na hlave kantár s udidlom. Na udidle bolo namotanej toľko starej trávy, že novú už prežuť nedokázal. A tak pomaly umieral hladom uprostred rozkvitnutej lúky. Hrdzavý výstupok kantáru koňa bolestivo pichal do ľavého oka, po celom tele mal odreniny od nesprávne založeného postroja. Na nepodkutej nohe mal do živého zatlčený klinec, ktorý mu spôsoboval ťažkosti pri chôdzi.
Viliam Jaroš zúboženého koňa odviedol do svojho útulku. Počas cesty, ktorú kôň pretrpel, sa jeho záchranca rozhodol, že koňa pôvodnému majiteľovi nevráti. Ten si ale už na druhý deň po Peja prišiel. Išlo o muža s pohnutým osudom. Kedysi prišiel o strechu nad hlavou a teraz žije v chatke v neďalekom kameňolome. Zviera používal na zárobok pri pomocných lesníckych prácach. Podľa Jaroša mu však ani jeho ťažký údel nedával právo koňa týrať. Bývalý majiteľ tvrdil, že mu koňa ukradli. Jaroš mu navrhol, že zviera odkúpi za desaťtisíc korún. Hoci muž ponuku najskôr odmietol, napokon ju prijal. Na súde by totiž vlastnícke páva na koňa dokázať nevedel.
Teraz sa už Pejo v útulku zotavuje a priberá. Dokonca má určenú aj novú pracovnú náplň. O pár týždňov má už na svojom chrbte voziť autistické deti z Dubnice a okolia.
MICHAL PIŠKO
